thumb|Amaterasu Ómikami vychádza z jaskyne
Amaterasu Ómikami alebo Amaterasu je bohyňa v šintoistickej, japonskej mytológii. Je považovaná za zakladateľku japonskej cisárskej línie.
Mýtus o Amaterasu je jeden z najpopulárnejších mýtov o Slnku a reprezentuje víťazstvo svetla nad temnom.
Pôvod Amaterasu sa zrodila z oka Izanagiho potom, ako nemohol zachrániť svoju ženu Izanami. Jej bratmi boli boh Mesiaca Cukujomi a boh búrok Susanoo. Niektoré mýty vykresľujú Tsukuyomi ako mužskú a niektoré ako ženskú postavu. Spolu s Amaterasu Ómikami boli stvorení, keď Izanagi zo seba zmyl nečistoty Podsvetia. Izanagi dal Amaterasu svoje posvätné korálky. Susanoo však po čase začal na Amaterasu Ómikami žiarliť a vyzval svoju sestru na súboj. Bohyňa zjedla bratov meč a z troch jeho úlomkov sa zrodili traja bohovia. On rozhryzol jej korálky a z nich vzniklo päť bohov. Vyhlásil sa za víťaza, ale Amaterasu Ómikami mu odpovedala, že sa bohovia narodili z jej korálok a vyhrala teda ona. Susanoo sa nahneval, Amaterasu sa utiahla do jaskyne a nechcela vyjsť. Napokon sa zemskí bohovia rozhodli Amaterasu z jaskyne vyvábiť. Podarilo sa to až, keď bohyňa Uzume začala tancovať pred jaskyňou, čo vytvorilo rámus. Amaterasu sa chcela pozrieť, čo sa deje, vykukla von a uvidela sa v zrkadle. Ostatní bohovia jej povedali, že je to jej náhrada. Amaterasu Ómikami sa zadívala do svojej krásy, vyšla z jaskyne a Slnko začalo opäť svietiť vo svete.
Mýtus o nej mohol mať pôvod v pozorovaní zatmenia Slnka. Kultúry obyčajne uctievajú Slnko ako mužskú postavu a boha, niektoré uctievajú Slnko ako ženskú postavu či bohyňu. Japonsko je však výnimka, keďže slnečná bohyňa získala hlavnú dôležitosť.
Dejiny Zvýšenie dôrazu na Amaterasu v Kodžiki v porovnaní s mierne neskorším dielom Nihonšoki je považované za priamy dôsledok viery a preferencie cisára Tenmu, ktorý nariadil kompilovať Kodžiki. Vládcom sa stal v roku 672, potom ako zosadil svojho synovca po bratovej smrti, svoje víťazstvo pravdepodobne pripísal Amaterasu Ómikami. V rovnakom čase sa zvýšil tiež vplyv Veľkého chrámu v Ise.
Symboly Hlavným symbolom Amaterasu je zrkadlo. Zrkadlo symbolizuje jasnosť a čistotu. Zrkadlo uložené vo Veľkom chráme v Ise nie je prístupné verejnosti. Zrkadlo Amaterasu je symbolizované aj na vlajke Japonska. Ďalšie symboly sú náhrdelník a meč. Náhrdelník je spájaný so ženským umením pradenia a meč je spájaný s bojovými vlastnosťami Amaterasu.
Spolu so zrkadlom sa vo Veľkom chráme v Ise nachádza drahokam z náhrdelníka. Sú považované za najdôležitejšie objekty náboženstva.
Spojenie s cisárstvom Amaterasu chcela svoju vládu zveriť svojmu synovi. Ten odmietol a tak ju zverila svojmu vnukovi. Od neho odvádzajú svoju vládu japonskí cisári. Spojenie cisárstva s bohyňou Amaterasu môže naznačovať, že pôvodne vládli ženy alebo, že kňažky mali dôležitú náboženskú alebo politickú úlohu. Do dnešných dní členovia cisárskej rodiny navštevujú Veľký chrám Amaterasu v Ise pre konzultácie o dôležitých veciach týkajúcich sa národa. Do 19. storočia ich sprevádzali tisíce ľudí, v dnešnej dobe sú návštevy súkromné.
Uctievanie Najlepší čas pre púť do Veľkého chrámu Amaterasu v Ise je stred februára a stred júna, v septembri a v apríli. Najdôležitejší festival sa koná každých 20 rokov, kedy je zrkadlo ceremoniálne prenesené do novo-vystavaného chrámu, identického s predchádzajúcim. Témou je opäť znovuzrodenie. Amaterasu sa ako bohyňa Slnka môže tiež invokovať pri slnovrate a pri rovnodennosti.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Japonské bohyne Kategória:Bohyne Slnka