Dramatické divadlo N. O. Masalitinova () je divadlo sídliaceRAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 395 – 396. (po bulharsky)KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 160 – 162. (po bulharsky)MELNIŠKA-EKIMOVA, Mariana; GEROV, Aleksandăr N. Kăštite govoriat. Sofia : Nov bălgarski univerzitet. 2019. 348 s. ISBN 9786192330507. S. 213. (po bulharsky)BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 189 – 190. (po bulharsky)novini247.comvisitplovdiv.combuildingoftheyear.bg v budove zo začiatku 20. storočia,RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 394. (po bulharsky) ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.
Lokalita Budova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici „Kňaz Aleksandăr I“ () č. 38.
Dejiny a súčasnosť Dramatického divadla N. O. Masalitinova Dramatické divadlo v Plovdive bolo založené v decembri 1881 a stalo sa tak prvým profesionálnym divadlom na území Bulharska. 8. decembra 1881 sa v Plovdive uskutočnilo divadelné predstavenie Spoločenstva robotníkov Danovovej tlačiarne (), ktoré viedol režisér Stefan Petkov Popov. O dva dni neskôr na zasadnutí Oblastného výboru Východnej Rumélie 10. decembra 1881, tento výbor uvoľnil 75 000 grošov na vytvorenie putovnej divadelnej skupiny.
Divadlo vo svojich počiatkoch nesídlilo na dnešnom mieste, ale malo svoje sídlo, kde mohla divadelná skupina pôsobiť a táto budova sa tak stala prvou bulharskou divadelnou budovou. Divadelná skupina pôsobila v budove tzv. Medzinárodneho divadla „Luxemburg“ (), ktorá stála v centrálnej časti mesta v blízkosti dnešnej mešity Džumaja. Táto budova bola postavená v rokoch 18801881 vo dvore rovnomenného hotela (vznikla prestavbou už stojacej osmanskej budovy, ktorá bola pôvodne sídlom miestneho beja) a postavili ju samotní majitelia, aby zvýšili konkurencieschopnosť voči blízkym dvom hotelom. Budova disponovala sálou s kapacitou približne 300 miest a vôbec prvé divadelné vystúpenie v nej prebehlo 24. marca 1881, pričom vystupujúcou skupinou bola grécka putovná divadelná skupina. Divadelná skupina v tejto budove sídlila až do roku 1913, kedy budova vyhorela.RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 393394. (po bulharsky)
Nová oficiálne založená divadelná skupina začala pod názvom Rumeľská divadeľná skupina () pravidelne skúšať v priebehu roku 1883, pričom premiérové verejné vystúpenie sa konalo 11. júna toho istého roku. Činnosť divadelnej skupiny bola načas prerušená v dôsledku udalostí zjednotenia Bulharska v roku 1885, ale neskôr bola obnovená tentoraz pod názvom Plovdivská mestská obecná skupina (). Najväčšie úspechy táto skupina slávila v rokoch 19031906 pod vedením vtedajšej najlepšej bulharskej herečky Rozy Popovovej. Ďalšia profesionalizácia divadla nastala po roku 1922 kedy sa divadlo premenovalo na Plovdivské mestské divadlo () a jeho umeleckým riaditeľom sa stal Piotr Jarcev. Medzi rokmi 19321944 sa v divadle kládol veľký dôraz na sociálny charakter divadelných predstavení a často prebiehali bezplatné vystúpenia pre robotníkov. 50.70. roky 20. storočia sú pokladané za zlatú éru vtedy už Dramatického divadla v Plovdive. V roku 1981 bolo divadlo vyznamenané Radom „Ľudová republika Bulharsko“ – I. stupeň ().
V súčasnosti je divadlo štátnym repertoárnym divadlom a patrí k popredným národným kultúrnym inštitúciám. V roku 2010 bolo k divadlu pripojené pôvodné Rodopské dramatické divadlo () a divadlo tak v súčasnosti disponuje aj dvomi scénami v meste Smoľan. V rokoch 2012 a 2016 bolo divadlo ocenené bulharským Ministerstvom kultúry za veľké úspechy v oblasti manažmentu a marketingu. Divadlo je hostiteľom jesenného divadelného festivalu Esennija meždunaroden teatralen festival „Scena na krăstopăt“ (, doslova Jesenný medzinárodný divadelný festival „Scéna na križovatke“). Divadelný súbor vystupoval a vystupuje okrem Plovdivu aj na iných miestach v Bulharsku a v zahraničí. V rámci zahraničného pôsobenia divadelný súbor vystúpil v mnohých krajinách predovšetkým Európy medzi ktoré sa radia napríklad: Rusko, Srbsko, Slovinsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Turecko, Rumunsko, Nemecko, Rakúsko a Grécko.
Dejiny a charakteristika budovy Budova bola postavená podľa projektu a pod vedením plovdivského architekta Kamena Petkova. Postavená bola v priebehu rokov 19051906 na prázdnom priestranstve v poliach na úpätí pahorku Sachat tepe za vtedajším grandhotelom „Metropol“. Sponzorom stavby bol plovdivský obchodník s obilím Georgi Dišliev, ktorý vlastnil aj samotný hotel Metropol. V septembri 1906 grandhotel metropol zmenil meno na Grandhotel „Šesti avgust“ (, doslova Grandhotel „Šiesty august“) a rovnaké meno prijala aj nová divadelná budova. Prvé vystúpenie v divadle prebehlo 26. decembra 1906. Okrem divadelných vystúpení sa v divadle konali aj koncerty. Budova divadla mala v tom čase kapacitu 350 miest. Divadlo „Šesti avgust“ sa svojím vznikom stalo konkurenciou divadelnej skupiny pôsobiacej v divadle „Luxemburg“, teda predchodcom divadla, ktoré dnes v budove sídli. V roku 1919 bola budova vtedajším vlastníkom prerobená na kino. V roku 1927, potom čo bola požiarom poškodená budova vojenského klubu, v ktorej v tom čase pôsobil predchodca dnešného dramatického divadla (dramatická skupina začala v budove vojenského klubu pôsobiť potom, čo v roku 1913 zhorela budova divadla „Luxemburg“, kde skupina dovtedy sídlila) sa budova opäť zmenila na divadlo. Divadelná dramatická skupina tak po presťahovaní začala sídliť na mieste dnešného pôsobiska. V roku 1940 padlo rozhodnutie o výstavbe novej budovy a dokonca bola vybraná aj lokalita pre výstavbu v severnej časti parku Car Simeonova gradina. Projekt bol však v dôsledku udalostí druhej svetovej vojny prerušený a nakoniec nebol vôbec realizovaný. Následovne sa o výstavbe novej budovy a novej lokalite rokovalo v rokoch 19461947. Ani tento projekt však nebol úspešný. V roku 1948 požiadal vtedajší riaditeľ divadla Bojan Petrov plovdivskú radnicu o prostriedky na rekonštrukciu stávajúcej budovy. Prestavaná tak bola nakoniec pôvodná budova divadla. Prestavba prebiehala v rokoch 19501951 podľa projektu architekta Žeľazka Stojkova. Rekonštrukcia bola rozsiahla a okrem väčšej časti predného priečelia neostalo z pôvodnej stavby prakticky takmer nič. Nedošlo síce k búraniu, pôvodná budova však bola takmer kompletne vstavaná do novej. Rekonštruovaná budova bola oficiálne otvorená 6. januára 1952. V rokoch 1983 – 1988 prebehla reštaurácia budovy opäť podľa projektu a pod vedením architekta Žeľazka Stojkova, ktorý viedol projekt prestavby v 50. rokoch. V rámci tejto reštaurácie bola nahrubo postavená aj komorná sála. Tá bola nakoniec dokončená a otvorená verejnosti až v priebehu roku 2011. V oku 2013 bola budova a to predovšetkým veľká sála divadla poškodená v dôsledku požiaru. Divadlo tak následne bolo počas priebehu následnej rekonštrukcie dočasne zatvorené.
Sály Divadlo dnes disponuje dvomi sálami. Sú to:
Veľká sála s kapacitou 468 miest Komorná sála s kapacitou 117 miest
Zaujímavosti Veľké zásluhy na vytvorení profesionálneho divadla v Bulharsku majú bulharskí spisovatelia Ivan Vazov a Konstantin Veličkov. Vôbec prvé divadelné predstavenie v Plovdive sa konalo v roku 1866. Predviedli ho predovšetkým žiaci vtedajšej Diecéznej triednej školy svätých Cirila a Metoda () (okrem nich sa zúčastnila aj ďalšia mládež) pod vedením Dimităra Matevskeho, učiteľa zo školy svätej Trojice ().
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Plovdive Kategória:Divadlá v Bulharsku Kategória:Kultúrne inštitúcie v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1906 Kategória:Organizácie založené v 1881