Árjabhata (* 476, Ašmaka/PatnaAryabhata In: † asi 550) bol významný indický stredoveký matematik a astronóm. Dôležitý bol jeho prínos v algebre a geometrii.
Medzi jeho diela patrí magnum opus Árjabhatija (499), ktoré je najstaršou zachovanou indickou knihou o matematike. Tvrdil, že Mesiac a planéty svietia kvôli odrazenému slnečnému žiareniu. Správne vysvetlil rotáciu nebies prostredníctvom teórie axiálnej rotácie Zeme. To bolo v tom čase smiešne tvrdenie a neskorší prekladatelia v knihe text upravovali, aby túto chybu napravili. Významný bol aj jeho opis eliptických dráh. Rozdiel medzi kruhovou a eliptickou dráhou dokázali potvrdiť až neskoršie európske výkonné ďalekohľady.
Vypočítal aj dĺžku siderického dňa a vymyslel originálny a presný spôsob pre tvorbu astronomických tabuliek. V matematike vyvinul metódy pre extrahovanie druhej odmocniny, sčítanie aritmetických radov a výpočtové hodnoty tetív. Použil hodnotu 3,1416 pre π.
Referencie
Pozri aj Árjabhata (družica) – prvá indická družica
Iné projekty
Kategória:Narodenia v 476 Kategória:Úmrtia v 50. rokoch 6. storočia Kategória:Indickí astronómovia Kategória:Indickí matematici Kategória:Stredovekí matematici Kategória:Stredovekí astronómovia