Propionáty (tiež propionány, systematicky propanoáty) sú soli alebo estery kyseliny propiónovej. Väčšina z nich je vo vode pomerne dobre rozpustná. náhľad|vpravo|250px
Výroba Väčšinu propionátov možno pripraviť reakciou kyseliny s kovom. Príklady týchto reakcií sú:
2 C2H5COOH + Zn -> Zn(C2H5COO)2 + H2 6 C2H5COOH + 2 Fe -> 2 Fe(C2H5COO)3 + 3 H2
Reakcia takto prebieha so všetkými kovmi, ktoré sú v Beketovom rade kovov naľavo od vodíka, teda reaktívnejšie, než je vodík. Reakcie prebiehajú aj so soľami slabých kyselín (alebo s hydroxidy alebo oxidy) kovov ušľachtilých aj neušľachtilých:
CuCO3 + 2 C2H5COOH -> Cu(C2H5COO)2 + CO2 + H2O NaOH + C2H5COOH -> C2H5COONa + H2O
Pre reakciu s čistými ušľachtilými kovmi je potrebné použiť oxidačné činidlo, vhodným príkladom je najmä peroxid vodíka:
Cu + H2O2 + 2 C2H5COOH -> Cu2+ + 2 C2H5COO- + H2O -> Cu(C2H5COO)2 + H2O
Vznik esterov Táto kyselina tvorí estery. Vznikajú reakciou kyseliny propiónovej s príslušným alkoholom, pričom sa odštiepi z karboxylové skupiny OH a z alkoholovej skupiny H, čo vytvorí vodu. Táto reakcia prebieha sama, vďaka oxóniovým iónom v kyseline octovej, avšak reakcia prebieha podstatne rýchlejšie a úplnejšie za prítomnosti silnej kyseliny, obvykle kyseliny sírovej, ktorá napomáha pri odštepovaní vody. Reakcia prebieha takto:
C2H5COOH + HOR ->[H2SO4] C2H5COOR + H2O
Využitie ako potravinárske aditíva Kyselinu propiónovú a jej soli využíva potravinársky priemysel ako konzervačné činidlo predlžujúce trvanlivosť potravín, napríklad chlebov, toastov, sendvičov, bagiet, ale aj výrobkov z mäsa az rýb. Na obaloch potravín ich nájdeme pod kódmi E 280 – kyselina propiónová, E 281 – propionát sodný, E 282 – propionát vápenatý alebo E 283 – propionát draselný.
Príklady Propionát sodný C2H5COONa Propionát draselný C2H5COOK Propionát vápenatý Ca(C2H5COO)2 Propionát železitý Fe(C2H5COO)3 Propionát zirkoničitý Zr(C2H5COO)4
Referencie
Iný projekt
Zdroj
Kategória:Anióny
Kategória:Estery karboxylových kyselín Kategória:Soli karboxylových kyselín