Juhani Aho (* 11. september 1861, Lapinlahti – † 8. august 1921, Helsinki), vlastným menom Johannes Brofeldt, literárnym menom Siltanen, Jussi alebo len skrátene J.S-n, bol novinár a prvý fínsky profesionálny spisovateľ, vo svojej dobe jeden z najznámejších v Škandinávii.
Špecializoval sa na krátke príbehy takzvané „hobliny“ (fínsky lastu). Čerpal z fínskeho folklóru, ale jeho tvorba nebola provinciálna a odrážala v sebe moderné literárne hnutie tej doby, najmä realizmus. Prekladal diela Alexandra Kiellanda, Alphonse Daudeta, Selmy Lagerlöfovej, Victora Huga, Maurice Maeterlincka a iných.
Životopis Juhani Aho sa narodil v Lapinlahti Theodorovi Brofeldtovi a Emme Snellmanovej. V roku 1884, kedy bol jeho otec menovaný farárom v Iisalmi, sa rodina presťahovala na faru vo Vieremä. Matkou bol vychovávaný v prísnom duchu pietizmu. V rokoch 1872–1880 študoval v Kuopiu a v roku 1880 nastúpil na Helsinskú univerzitu, kde do roku 1884 študoval klasické jazyky a históriu, školu však opustil bez promócie.
Najznámejšie Ahove diela sú romány Pastorova dcéra a Pastorova žena. Prvý bol ovplyvnený nórskou realistickou školou, druhý pobytom v Paríži.
V dobe svojich študíjnych rokov začal pracovať ako novinár a nasledujúce desaťročie prispieval do mnohých novín. V roku 1886 robil spolu so svojim bratom Pekkom Brofeldtom redaktora novín Keski-Suomi, v rokoch 1887–1889 pracoval pre noviny Savo a v roku 1889 sa pridal k zakladateľom Päivälehti.
V rokoch 1889–1890 žil v Paríži. Vtedajšiu francúzsku morálku spolužitie muža a ženy a ďalšie rozdiely v myslení vtedajších Fínov a Parížanov popisuje v románe Pastorova žena.
V rokoch 1893–1903 bol členom Uusi Kuvalehti. V roku 1897 sa s rodinou presťahoval do Tuusuly, ktorá priťahovala veľa umelcov, spisovateľov a prominentov z fínskeho kultúrneho života, akými boli napríklad J. H. Erkko, Pekka Halonen, Eero Järnefelt alebo Jean Sibelius.
Roku 1911 Ahovi vyšiel realisticko-romantický román Juha, ktorý bol neskôr vo Fínsku niekoľkokrát sfilmovaný, naposledy tiež režisérom Akim Kaurismäkim.
Bol ženatý s umelkyňou Venny Soldan-Brofeldtovou, s ktorou mal dve deti, Anttiho a Heikkiho. Zo vzťahu s Matildou (Tilly) Soldan, Vennyinou sestrou, mal syna Björna.
Bibliografia
1883 Vtedy, keď otec kúpil lampu (Siihen aikaan kun isä lampun osti) 1884 Železnica (Rautatie) 1885 Pastorova dcéra (Papin Tytär) 1886 Kaarnajärnvský pán (Hellmannin herra, po česky 1905) 1889 Do Helsínk (Helsinkiin) 1890 Osamelý (Yksin) 1891 Hobliny (Lastuja) (diel I., II., III., IV., V., VI.) 1892 Nové hobliny (Uusia lastuja) 1893 Pastorova žena (Papin rouva) 1894 Psanci (Maailman murjoma, po česky 1909) 1897 Panu1901 Aatteiden mies1901 Tutkimus taudin syistä1905 Antti Ahlström1906 Jar a neskorá zima (Kevät ja takatalvi) 1906 Minkä mitäkin Italiasta1907 Ortieľ (Tuomio) 1908 Minkä mitäkin Tyrolista1911 Eläimiä1911 Juha1912 Maisemia1912 Sasu Punanen a iné hobliny (Sasu Punanen ja muita lastuja) 1913 Obrazy a fikcie z fínskej histórie 1–3 (Kuvia ja kuvitelmia Suomen historiasta 1–3) 1914 Svedomie (Omatunto) 1916 Poustovník mieru (Rauhan erakko) 1918–1919 Hajamietteitä kapinaviikoilta1919 Rakkautta1920 Spomínaš? (Muistatko?) 1921 Lohilastuja ja kalakaskuja1921 Kootut lastut1918–1922 Kootut teokset i-x 1953 Valitut teokset1974 Lastuja''
Iné projekty
Kategória:Fínski spisovatelia Kategória:Fínski novinári Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach