Ing. Zbyhnev Nišponský (iné zápisy: Zbigniew Nišponský, Zbigniew Nišponský-Gut; * 29. jún 1936, Stary Sącz – † 2019, Košice) bol slovenský hutnícky inžinier, výtvarník (keramikár) a spisovateľ literatúry faktu, zrejme poľskej národnosti.
Život Od svojich piatich rokov žil v Košiciach, kde študoval na gymnáziu na Kováčskej ulici a po zrušení gymnázia na Vyššej priemyselnej škole hutnícko-lejárskej v Tisovci. Následne – v 60. rokoch – absolvoval štúdium na Hutníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach.
Od gymnaziálneho štúdia sa venoval kresleniu, ktorému ho učil aj grafik Ľudovít Feld. Od roku 1990 sa zaoberal keramikárstvom. Vyhotovil viacero keramických plastík umiestnených na verejných priestranstvách a vo verejne prístupných objektoch v Košiciach. Popri svojej výtvarníckej činnosti je autorom dvoch kníh so speleologickou tematikou.
Zomrel v novembri 2019 a 22. novembra bol spopolnený v Krematóriu v Košiciach.
Výber z diela Keramikárska tvorba pamätná tabuľa prvému slovenskému ekológovi F. J. Turčekovi vo vestibule Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene, keramická fontána v hale Technickej univerzity v Košiciach (TUKE), busta Krištofa Traugotta Deliusa v Deliusovom pavilóne Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE, busta Elemíra Halász-Hradila na Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach – mestskej časti Sever (2007), plastiky rytiera Petra z Rousselu, vystavené v roku 2008 v Slovenskom technickom múzeu, pamätník obetiam havárie električky 30. októbra 1978 na Festivalovom námestí v Košiciach (2013),
Literárna tvorba
Referencie
Kategória:Osobnosti z Košíc Kategória:Narodenia 29. júna Kategória:Narodenia v 1936 Kategória:Úmrtia v 2019 Kategória:Absolventi Technickej univerzity v Košiciach Kategória:Slovenskí hutnícki inžinieri Kategória:Slovenskí keramikári Kategória:Slovenskí spisovatelia