Anton Kopal (* 1911/1912, zrejme Veľké Uherce – † 10. marec 1939, Bratislava) bol slovenský robotník a príslušník Hlinkovej gardy (HG), ktorý zahynul pri pouličnej konfrontácii s četnictvom počas vojenského zásahu ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku (tzv. Homolov puč). Hlinkova slovenská ľudovej strany (HSĽS) opakovane propagandisticky využívala jeho smrť, situujúc ho do roly martýra boja za slovenskú štátnosť.

Život Mladosť Podľa nekrológu uverejneného 15. marca 1939 v novinách Slovák, tlačovom orgáne HSĽS, Anton Kopal pochádzal z Veľkých Uheriec, kde sa teda zrejme aj narodil, a to v rodine Antona Kopala (* 1863/1864 – † ?), ktorý (prinajmenšom v roku 1939) pracoval ako záhradník v kaštieli priemyselníckej rodiny Thonetovcov.V roku 1865 Michael Thonet (* 1796 – † 1871) kúpil kaštieľ grófa Keglievicha aj s prislúchajúcim pozemkovým majetkom vo Veľkých Uherciach, kde v roku 1867 spustil továreň na ohýbaný nábytok, ktorá fungovala do októbra 1923. V roku 1939 kaštieľ obýval Július Thonet mladší, ktorý z obce odišiel pred prechodom frontu. Po vojne bol tento majetok skonfiškovaný v rámci opatrení týkajúcich sa konfiškácie majetku Nemcov, ktorí sa nezúčastnili protifašistického odboja alebo neboli fašistickým režimom perzekvované. Pozri bližšie: . O zmieňovaných opatreniach pozri napr.: Anton Kopal mladší sa vyučil za stolára v Krnsku v okrese Mladá Boleslav a následne pracoval ako tovaryš v Prahe, pričom už ako učeň bol prívržencom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a predplatiteľom novín Slovák.

V ľudáckom týždenníku Slovenská pravda bol ešte v roku 1931 uverejnený list „Antona Kopála“, čitateľa z Čiech, ktorý okrem iného vyjadril rozhorčenie nad politikou centralistických politických strán a pochvalne sa vyjadril o HSĽS.

Hoci sa to z kontextu samotného novinového príspevku nedá jednoznačne určiť, možno predpokladať, že išlo o Antona Kopala, ktorý je predmetom tohto článku.

Podľa vyššie zmieňovaného nekrológu sa Kopal vrátil na Slovensko 24. januára 1939. Z Prahy bol podľa autora „vyštvaný len preto, že je Slovák“. Redakcii Slováka sa zdôveril so svojou situáciou, v dôsledku čoho mu pomohli získať pracovné miesto v bratislavskej „kábelovke“, továrni na výrobu káblov, vodičov a podobného sortimentu, ktorá vznikla ešte v roku 1895 ako prevádzka účastinnej spoločnosti „Továrňa na kábele“ (nem. Kabelfabrik Aktiengesselschaft, maď. Kábelgyár Részvénytársaság).

Smrť V noci z 9. na 10. marca 1939 bol na príkaz prezidenta ČSR Emila Háchu vykonaný vojenský zásah ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku, ktorý viedol div. gen. Bedřich Homola, podľa ktorého bola táto akcia ešte dobovou ľudáckou propagandou nesprávne pomenovaná ako „Homolov puč“. Cieľom zásahu bolo spacifikovať separatistické snahy silnejúce na autonómnom Slovensku. Na prekvapenie velenia akcie sa však na viacerých miestach postavili na odpor príslušníci HG, pričom ulice mnohých miest zaplnili tisíce ľudí, organizovaných prevažne príslušníkmi HG a nemeckej menšiny. Prepukli viaceré násilné roztŕžky, na niektorých miestach sprevádzaných aj streľbou do davu, no napriek šíriacim sa chýrom o desiatkach mŕtvych došlo len k dvom stratám na životoch, a to práve v Bratislave.Tvrdenia o vysokom počte obetí korigoval ešte ľudácky časopis Nástup v auguste 1939. Pozri: „Počas marcového puču sa zasa tvrdilo, že je na Slovensku raz 19, inokedy 46 mŕtvych Slovákov; vieme však, že bol jeden (Anton Kopal).“

Anton Kopal bol postrelený pri konfrontácii gardistov s četníkmi pri Živnostenskom dome, sídle oblastného veliteľstva HG a zborového veliteľstva Hlinkovej mládeže. Na následky zranenia o pár hodín zomrel v Štátnej nemocnici v Bratislave. Ďalšou obeťou bola trafikantka Mária Psotová, ktorú nešťastnou náhodou trafila guľka z varovného výstrelu. „...po marcových udalostiach som sa dozvedel o žene-predavačke, ktorú zabila odrazená guľka. Vojaci mali rozkaz strieľať do vzduchu. Guľka zrejme odskočila od vysokého múru a nič netušiacu nevinnú ženu, ktorá iste nechcela ani demonštrovať, ani prelievať krv za slobodu národa. Nebola ani v strane, ani v garde a stala jednou z mála obetí nášho marca. Anton Kopal z Uhrovca padol, keď českí četníci dobýjali veliteľstvo Hlinkovej mládeže v Živnodome.“

Prvú správu o Kopalovom úmrtí priniesol týždenník Gardista sobotu 11. marca a 12. marca o tom informovali aj noviny Slovák.

14. marca opísali zrážky s gardistami aj pensylvánske slovenské noviny Slovenská obrana, ktoré zverejnili tiež nepravdivú zmienku o vysokom počte obetí.

Odkaz v ľudáckej propagande HSĽS opakovane propagandisticky využívala Kopalovu smrť, situujúc ho do roly martýra boja za slovenskú štátnosť. Býval označovaný za „poslednú obeť českej tyranie na Slovensku“ alebo „boja za samostatnosť“.

14. marca sa so zosnulým Kopalom uskutočnila posledná rozlúčka, ktorú HSĽS využila na demonštratívny pochod Bratislavou krátko po tom, čo Snem Slovenskej krajiny prijal zákon o samostatnom slovenskom štáte (príslušná schôdzka snemu sa skončila o 13. hodine).

Básnicky si jeho pamiatku uctili Rudolf Dilong.

Referencie

Literatúra

Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia Kategória:Úmrtia 10. marca Kategória:Úmrtia v 1939 Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec Kategória:Slovenské osobnosti