Kyselina peroxosírová je jedna z dvoch peroxokyselín síry. V pevnom stave je to nestála bezfarebná kryštalická látka, ktorá sa teplom alebo pôsobením vzdušnej vlhkosti ľahko rozkladá. Jej nestály vodný roztok sa nazýva kyselina Caroova.
Príprava Čistú kyselinu peroxosírovú pripravíme rozpúšťaním oxidu sírového v peroxide vodíka
SO3 + H2O2 → H2SO5
alebo reakciou kyseliny chlórsulfónovej s koncentrovaným peroxidom vodíka
HSO3Cl + H2O2 → H2SO5 + HCl
alebo z kyseliny peroxodisírovej pôsobením vody
H2S2O8 + H2O → H2SO5 + H2SO4.
Vodný roztok kyseliny peroxosírovej (kyselina Caroova) sa pripravuje v laboratóriu bezprostredne pred použitím zmiešaním kyseliny sírovej s peroxidom vodíka
H2SO4 + H2O2 → H2SO5 + H2O
reakcia je silne exotermická, preto je nevyhnutná vysoká opatrnosť.
Vlastnosti Kyselina peroxosírová vo svojej molekule obsahuje jednu peroxoskupinu -O-O-. Usporiadanie väzieb atómu síry ku kyslíkovým atómom si zachováva rovnakú tetraedrickú symetriu, ako má anión kyseliny sírovej SO42-, tzn. uhol medzi väzbami O-S-O je približne 109,5°.
S kyselinou chlórsulfónovou reaguje za vzniku kyseliny peroxodisírovej
H2SO5 + HSO3Cl → H2S2O8 + HCl.
Kyselina peroxosírová patrí medzi veľmi silné kyseliny a súčasne je veľmi silným oxidačným činidlom, rovnako ako jej soli. V laboratóriu sa používa najmä jej kyslá draselná soľ, hydrogenperoxosíran draselný, KHSO5, ktorý je priemyselne vyrábaný a dodávaný ako trojný komplex s hydrogensíranom draselným (kyslý síran draselný) a normálnym síranom draselným 2KHSO5·KHSO4·K2SO4 pod obchodným názvom „Oxon“.
Kyselina peroxosírová sa s vodou neobmedzene mieša, ale ako kyselina samotná, tak jej soli, sa postupne vo vodnom roztoku rozkladajú za vzniku peroxidu vodíka, napr.
H2SO5 + H2O → H2SO4 + H2O2
čo je podstatou jej oxidačného účinku.
Organické tioétery oxiduje dvojstupňovo najprv na sulfoxidy
R1–S–R2 + H2SO5 → R1–SO–R2 + H2SO4
(R1 a R2 označuje dva rovnaké alebo rôzne alkylové radikály) a pri nadbytku oxidačného činidla až na sulfóny
R1–SO–R2 + H2SO5 → R1–SO2–R2 + H2SO4.
Podobne možno oxidovať pôsobením tohto činidla terciárne amíny na aminoxidy
R3N + H2SO5 → R3N–O + H2SO4
kde R3 značí tri rovnaké alebo rôzne alkylové radikály.
Použitie Kyselina peroxosírová sa v laboratóriu aj v priemysle používa ako oxidačné činidlo. Pri príprave plastických hmôt polymerizáciou sa jej soli (amónne, sodné, draselné) používajú ako iniciačné činidlá. Ďalej sa kyselina používa ako dezinfekčné (napr. pri údržbe plaveckých bazénov, ale aj na čistenie zubných protéz) či bieliace činidlo (napr. v papierenskom priemysle na odstránenie lignínu z celulózy) a na odstraňovanie zápachov. Používa sa tiež pri likvidácii kyanidov, najmä v kaloch odpadajúcich pri extrakcii zlata z rúd.
Bezpečnosť Kyselina peroxosírová má silne leptajúce účinky, preto pri práci s ňou je nutné používať ochranné prostriedky a zabrániť jej kontaktu s ľudským telom. Pri kontakte s horľavými látkami môže spôsobiť aj ich samovznietenie.
Historická poznámka Kyselinu peroxosírovú objavil nemecký chemik Heinrich Caro na konci 19. storočia.
Táto kyselina sa tiež objavila v divadelnej hre Lijavec, kde fiktívny spoluautor hry Jára Cimrman považoval vzorec H2SO5 za dobrý vtip, ktorý musí pobaviť každého chemika.
Referencie
Pozri aj kyselina peroxodisírová
Iný projekt
Zdroj
Kategória:Anorganické kyseliny Kategória:Kyseliny síry Kategória:Oxidačné činidlá
Kategória:Peroxokyseliny Kategória:Zlúčeniny vodíka Kategória:Zlúčeniny kyslíka Kategória:Zlúčeniny síry