Chrám svätého Chrám svätého Atanáza () je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 23 – 24. (po bulharsky)MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 395 – 396. (po bulharsky)CHAJTOV, Nikolaj. Asenovgrad v minaloto. Plovdiv : Izdatelstvo „Christo G. Danov“. 1983. 440 s. ISBN 9536272511. S. 150 – 153. (po bulharsky)

Iné názvy Chrám bol najmä v minulosti známy pod názvom osmanskotureckého pôvodu Argat klisi (), alebo v bulharčine Argatska cărkva (), teda v obidvoch prípadoch Argatský chrám. Tieto názvy boli odvodené od faktu, že chrám bol postavený predovšetkým pre potreby tzv. argatov, čo bol služobný personál bulharskej národnosti, ktorý pracoval v tureckých obchodníckych domácnostiach v Asenovgrade.

Poloha Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad v starej štvrti Čiprichor (), alebo Ciprichor () na ulici „Aleksandăr Stambolijski. “ () č. 1.

Dejiny a súčasnosť Chrám bol postavený pre potreby tzv. argatov (bulharský služobný personál v tureckých obchodníckych domácnostiach) obývajúci štvrte Ciprichor () a Kiumiurdžu machala (). Títo približne do roku 1830 navštevovali liturgie v asenovgradskom Chráme Zosnutia presvätej Bohorodičky, ako aj v Chráme svätého Mikuláša. Pre argatov však nebolo navštevovanie týchto dvoch chrámov pohodlné. Jednak sa obidva chrámy nachádzali pomerne ďaleko od štvrtí, kde bývali a taktiež sa na nich v týchto chrámoch z dôvodu ich nízkeho spoločenského štatútu nazeralo s dešpektom a to ako zo strany spoluveriacich, tak zo strany prevažne gréckeho duchovenstva. Často sa stávali dokonca obeťami ponižovania a diskriminácie, prípadne aj verejného zosmiešňovania.

Z týchto dôvodov sa rozhodli, že už nebudú ďalej navštevovať grécke chrámy v Asenovgrade a požiadali svojich tureckých zamestnávateľov, aby pre nich získali sultánsky súhlastzv. fermanpre výstavbu vlastného chrámu v ich štvrti. Súhlas bol udelený s podmienkou, že budova chrámu bude nízka a výzdoba skromná. Budova chrámu bola postavená v roku 1834. Chrám bol postavený predovšetkým z prostriedkov samotných argatov a iných bulharských obyvateľov štvrte, veľkú čiastku ale venoval napríklad aj bohatý turecký asenovgradský obchodník Jumerolu, ktorý býval blízko pri chráme a chrám, ako aj bulharskú kresťanskú farnosť pri chráme podporoval rôznymi spôsobmi aj po výstavbe. Časom začali chrám navštevovať okrem argatov aj bulharskí príslušníci iných profesií.

Už v roku 1835 si však chrám privlastnili grécki duchovní a bohoslužby v chráme sa začali slúžiť výhradne v gréčtine. Chrám sa následne stal miestom boja medzi Grékmi a Bulharmi za právo Bulharov používať pri liturgiách svoj jazyk. Zaznamenaný je napríklad incident z roku 1857, keď bulharský mladík Georgi Ťunev vytlačil Gréka prednášajúceho žalm a nahlas predniesol apoštolský text v cirkevnej slovančine. Tento boj trval až do roku 1891, kedy bola v chráme Bulharmi na čele s popom Matejom cirkevná slovančina nakoniec ustanovená ako oficiálny liturgický jazyk chrámu.

Budova prešla počas svojej existencie niekoľkými rekonštrukciami z ktorých prvá prebehla práve v roku 1891. Následne v rokoch 19181925 budova prešla pomerne rozsiahlou prestavbou. V roku 1930 bola na západnej strane chrámu pristavená zvonica. Ďalšia prestavba prebiehala v rokoch 19311933 pod vedením architekta Bojana Činkova.

Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi, pre oblasť starej mestskej štvrti Čiprichor. Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patri ešte Kaplnka svätých apoštolov Petra a Pavla, ktorá sa nachádza mimo Asenovgradu v lokalite Četiridesette izvora (, doslova Štyridsať prameňov).

Charakteristika V pôvodnej podobe bol chrám postavený ako trojloďová budova s jednou apsidou, vkopaná čiastočne do zeme s unikátnou sklenenou kupolou a so zvonicou zhotovenou z lepenky s veľkým množstvom klincov, ktoré spájali jednotlivé dosky. Počas prestavieb začiatkom 20. storočia boli k dlhším stenám budovy pristavané trojstenné konchy. Bola tiež vymenená strecha a zvýšené steny chrámu. Zároveň však žiaľ bola odstránená architektonicky zaujímavá sklenená kupola. Tá bola odstránená v rámci prestavby začiatkom 30. rokov 20. storočia, kedy bola zároveň vymenená strecha vrátane pridania železobetónovej klenby. V rámci tejto rekonštrukcie bol pristavaný aj druhý balkón.

Zvonica Súčasná zvonica je pomerne masívna stavba, ktorá bola pristavaná k západnej strane chrámu v roku 1930. Zvonica bola postavená v bezprostrednej blízkosti nartexu s ktorým je architektonicky v plnej harmónii.

Ikonostas a výzdoba chrámu Autormi maľbovej výzdoby chrámu sú asenovgradský umelec gréckeho pôvodu Georgi Ksaf a neznámy ruský umelec, ktorý na maľbách v budove pracoval v rokoch 19231925. Stenomaľby boli reštaurované v roku 1950, kedy bol taktiež pod vedením profesora Kirila Cončeva namaľovaný ikonostas. Kompletná reštaurácia celej stenomaľby v chráme prebehla nakoniec v roku 1974 a podieľal sa na nej celý kolektív umelcov.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Stavby v Asenovgrade Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia Kategória:Architektúra z 1834 Kategória:Kostoly zasvätené svätému Atanázovi