Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006, resp. druhá vláda Mikuláša Dzurindu bola vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 20. až 21. septembra 2002. Viedol ju Mikuláš Dzurinda.
Činnosť vlády Ekonomická oblasť V ekonomickej oblasti sa vláda zamerala na celkovú liberalizáciu hospodárstva a podnikateľského prostredia. V rámci zlepšenia prostredia vláda prijala napríklad flexibilnejšiu pracovnú legislatívu – nové zákony priniesli ľahšie zamestnávanie nových pracovníkov a ľahšie prepúšťanie nadbytočných. Bol zrušený aj zákon o tripartite a znížený vplyv odborov a ďalších lobistických skupín. Vláda pristúpila aj k povinnému sprístupneniu miestnych vedení dominantného operátora konkurencii a zjednodušeniu poskytovanie licencií ďalším novým operátorom, ďalšej liberalizácii poštového trhu a liberalizácii cien povinného zmluvného poistenia vozidiel. Bola znížená priama daňová záťaž a zjednodušený bol celý daňový systém. Z ďalších oblastí to bola napríklad reforma verejných financií, atď.
Výdavková oblasť Snaha o liberalizáciu znamenala aj zníženie vplyvu štátu na hospodárstvo – napríklad aj pomocou zníženia deficitu verejných financií. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala „znížiť deficit verejných financií tak, aby táto oblasť nebola prekážkou pre vstup Slovenska do eurozóny.“ Vláde sa tento cieľ podarilo splniť už v roku 2005 tým, že deficit dosiahol 2,95% HDP, napriek tomu, že pôvodný plán bol 3,4% HDP (bez započítania nákladov na dôchodkovú reformu). Vďaka rýchlemu rastu hospodárstva sa podarilo aj výrazne znížiť (v relatívnych číslach) štátny dlh. V roku 2002 predstavoval 43% HDP a na konci roku 2005 už len 34%. V absolútnych číslach však dlh vzrástol zo 481 miliárd Sk na 507 miliárd – čo sa v relatívnych číslach vďaka rýchlemu rastu HDP neprejavilo.
Vláda ďalej vykonala reformu riadenia verejných financií, ktorá zahŕňala: Zavedenie Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica je akási vládna banka, do ktorej prešli všetky vládne a štátne organizácie. Štátna pokladnica zabezpečila lepší finančný manažment verejných financií a riadenie hotovosti, dlhu a investovanie krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora. Na reformu verejne správy v ekonomickej oblasti nadväzovala aj fiškálna decentralizáciaFiškálna decentralizácia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Od roku 2005 sa tak vláde teda podarilo preniesť financovanie kompetencií obcí a samosprávnych krajov z ich vlastných daňových príjmov. Okrem týchto príjmov vláda rozhodla aj o rozdelení celého príjmu z dane z príjmu fyzických osôb. Dobré hospodárenie vlády bolo ocenené aj zlepšením medzinárodných ratingov Slovenska. Ratingy v čase odstúpenia vlády boli najlepšie z celej Vyšehradskej skupiny. Vďaka dobrému hospodáreniu a zlepšeným hodnoteniam si vláda bola schopná požičiavať peniaze lacnejšie: v roku 2002 to bolo za približne 7%, kým už v roku 2006 to bolo menej ako 3%. Vláda zaviedla viacročné programové rozpočtovanie Podarilo sa uskutočniť aj prechod na akruálny princíp v európskom systéme ESA95.
Vo výdavkovej oblasti sa začali najmä vstupom do EÚ výrazne zvyšovať výdavky štátneho rozpočtu do poľnohospodárstva. Napríklad v štátnom rozpočte na rok 2004 poslanci vládnej koalície schválili dorovnanie platieb poľnohospodárom zo strany Slovenska do úrovne 52,5% členských krajín EÚ (25% predstavovala platba z EÚ, 27,5% platba z rozpočtu SR). To v roku 2004 znamenalo celkovú dotáciu pre rezort poľnohospodárstva 18,577 miliardy Sk, z toho 11,817 miliardy Sk bolo zo slovenského rozpočtu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom teda dotácie do agrosektoru stúpli až o 45% medziročne.
Príjmová oblasť
V príjmovej oblasti štátneho rozpočtu vládna koalícia zreformovala slovenský daňový systém. Všetky 4 strany, ktoré tvorili vládnu koalíciu, pred voľbami presadzovali zníženie daňového zaťaženia. KDH malo vo volebnom programe projekt rovnej dane, ktorý sa im napriek pôvodnému odporu SDKÚ podarilo presadiť (SDKÚ označila rovnú daň pôvodne za „neodôvodnený daňový populizmus“) Tretí deň rokovania 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V marci 2003 už bol Mikloš ochotný pristúpiť na rovnú daň vo výške 20%, pričom podľa jeho návrhu mala byť aj DPH vo výške 20%: „jedine kombinácia 20% rovnej dane a 20% jednotnej DPH zaručí, že sa neohrozí štátny rozpočet, a navyše zostanú peniaze na kompenzáciu dosahov reformy na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva“, tvrdil Mikloš.
Kompromis sa nakoniec ustálil v máji 2003 na výške 19%, aj keď pôvodne KDH presadzovalo 14% Ľudia chcú daňovú reformu, politici váhajú. 11. marec 2003; Denník Pravda; strana 1 a 11; Autor Martin Jaroš. Inou sadzbou sa pred zavedením daňovej reformy zdaňovali napríklad úroky, inou zisk atď. V zákone o dani z príjmu bolo 90 výnimiek, 19 položiek príjmov, ktoré neboli súčasťou dane, 66 položiek oslobodených od dane a 37 položiek so zvláštnou sadzbou dane. Tieto výnimky mala rovná daň úplne zrušiť a sprehľadniť celý systém. Zníženie priameho daňového zaťaženia pre fyzické osoby a firmy však vzhľadom na požiadavku Ivana Mikloša o rozpočtovej neutrálnostiRozhovor s Ivanom Miklošom: Dane musia byť jednoduché a spravodlivé, Denník Pravda, 24. január 2003, Autor Martin Jaroš (daňová reforma nesmie výrazne znížiť alebo zvýšiť príjmy do rozpočtu, môže sa meniť len druh príjmov) znamenalo zvýšenia nepriamych daní: daň z pridanej hodnoty bola zavedená na jednotnú úroveň 19% (z dvoch sadzieb 14% a 20%) a zvýšené okrem ďalších daní boli napríklad spotrebné dane z tabaku alebo minerálneho oleja (napr. benzín).
Vládna koalícia sa zhodla na zrušení ďalších niekoľkých priamych daní: daň z dividend, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, dane z dedičstva a darovania. Rovnako bola rozšírená možnosť daňovej asignácie: z 1% na 2%. Vláde sa však napriek sľubom nepodarilo výraznejšie znížiť odvody. Odvodový systém aj naďalej ostal komplikovaný a spôsobujúci zvyšovanie nákladov na prácu. Podarilo sa však zaviesť dôchodkovú reformu.
Pracovná legislatíva Vláda prijala novú pracovnú legislatívu: nové zákony priniesli ľahšie zamestnávanie nových pracovníkov a ľahšie prepúšťanie nadbytočných. Bol zrušený aj zákon o tripartite (Zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve) a znížený vplyv odborov a ďalších lobistických skupín na fungovanie spoločnosti. Zákon o tripartite bol nahradený novelou Kompetenčného zákona, podľa ktorého sa Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva (teda tripartita) stala jedným z poradných orgánov vlády s omnoho užšie definovanými kompetenciami a povinnosťami ako predtým.
Napriek možnosti presadiť v parlamente radikálnejšie reformy, zákonník práce v skutočnosti zaznamenal len posun z rigidnejšieho konca rebríčka medzi priemer ostatných vyspelých krajín. Podľa analýzy Svetovej banky, mal index „obťažnosti prepúšťania“ na Slovensku na konci vládneho obdobia v roku 2006 rovnakú úroveň ako v tradične socialistickom Švédsku (40 bodov) a dokonca bol stále o 10 bodov vyšší než v Česku, kde v rokoch 1998 až 2006 vládli sociálni demokrati.
Podnikateľské prostredie Okrem znižovania priamych daní alebo zavádzania flexibilnejšej pracovnej legislatívy vláda v snahe zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku prijala aj ďalšie opatrenia. Ministerstvo spravodlivosti SR pripravilo nový zákon o obchodnom registri, ktorý poslanci schválili 28. októbera 2003. Zákon odstránil predchádzajúce problémy, napríklad niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu bez možnosti oficiálneho odvolania saPavol Suďa a Michal Žilka, TREND Analyses: Založenie a vznik spoločnosti s ručením obmedzeným a komunikácie s priamo zainteresovaným sudcom, dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch, teda nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti, problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu atď. Zákon o obchodnom registri zaviedol nový postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa OSP, umožnila okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle novej právnej úpravy začal vstupovať do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu. Medzi ďalšie zmeny patrilo skúmanie návrhov na zápis len z formálneho hľadiska (za obsahovú rovinu zodpovedá navrhovateľ), prestali sa vydávať osobitné rozhodnutia o povolení zápisu do obchodného registra, čím sa odstránil časový nesúlad medzi vydaním rozhodnutia, jeho vyhotovením a faktickým zápisom do OR a skrátilo sa časové obdobie medzi zápisom do OR účinným z právneho hľadiska a zverejnením údajov zapísaných v OR v Obchodnom vestníku. Ďalšou novinkou bolo zavedenie štandardizovaných formulárov a fixná lehota 5 pracovných dní na vykonanie zápisu.
Vláda na návrh ministra Lipšica predložila aj návrh na zrušenie regulácie počtu notárskych úradov, ktorý by znamenal otvorenie notárskeho povolania pre každého uchádzača, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom a vytvoril by konkurenčné prostredie medzi notármi. Poslanci NR SR však 2. marca 2004 neschválili tento návrh najmä kvôli chýbajúcim hlasom vládnej ANO a preto Lipšic v apríli 2004 rozhodol, že sa počet notárskych úradov zvýši o ďalších 222 z pôvodných 283.
Vláda pripravila návrh na zrušenie niektorých stavovských komôr zriadených zákonom a obmedzenie povinného členstva pri povoľovaní vstupu do podnikania. Tento návrh mal zabezpečiť vyššiu konkurenciu, kvalitu a lepšiu dostupnosť služieb. Návrh však neprešiel v parlamente pre chýbajúcu podporu poslancov ANO.
Ďalšie Prechod na euro: 25. novembra 2005 Slovensko vstúpilo do režimu výmenných kurzov ERM II, čím sa priblížilo k zániku slovenskej koruny a prijatiu meny euro. Vstup do EMÚ v predvolebných programoch spomínali ANO (až v rozmedzí 10 – 15 rokov) a KDH. Privatizácia: v rokoch 2002 až 2006 pokračovala privatizácia štátnych podnikov. Celá agenda privatizácie bola presunutá zo zrušeného „Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR“ na viacero ministerstiev: napríklad ministerstvo hospodárstva alebo dopravy. Medzi najvýznamnejšie privatizačné projekty patrili: Doprivatizácia 51% akcií 3 distribučných energetických závodov Slovenské aerolínie 51% akcií teplárenských spoločností 66% Slovenských elektrární: O SE sa uchádzali český ČEZ, taliansky Enel a ruský InterRAO. Najmenej bola ochotná zaplatiť ruská spoločnosť InterRAO, ktorá však chcela kúpiť vrátane ich problémových aktív – havarovanej jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach, ako aj elektráreň V1, ktorá sa má postupne odstaviť v rokoch 2006 a 2008. Tak Enel, ako aj ČEZ tento majetok SE nechceli. Zvíťazil Enel, ktorý ponúkol najviac peňazí. Minister hospodárstva Pavol Rusko a generálny riaditeľ talianskeho Enel-u podpísali 17. februára 2005 zmluvu o akvizícii 66 % Slovenských elektrární za sumu 840 miliónov eur (32 mld. Sk). Enel po odsúhlasení predaja EK do 24. februára previedol na viazaný účet zálohu 20% z ceny, čo predstavuje okolo 168 miliónov eur. Ostatných 672 miliónov Enel vyplatil do 27. apríla 2006 a následne štát previedol akcie elektrární na Enel.