Jazyková rodina je zoskupenie prvotne, čiže (fylo)geneticky, čiže svojím pôvodom, príbuzných jazykov.
Charakteristika Jazyková rodina je inými slovami súbor všetkých jazykov, ktoré pochádzajú z ich spoločného prajazyka. Tento prajazyk už dnes nemusí existovať, alebo byť známy, často ho však možno rekonštruovať (napr. praindoeurópčina).
Pojem sa v užšom zmysle používa len pre (všeobecne uznávané a "základné") „najvyššie“ takéto zoskupenia, pričom zoskupenia, z ktorých pozostávajú alebo do ktorých sú združené, majú potom iné označenie. Mnohí autori však pojem používajú aj pre rôzne úrovne zoskupení (napr. aj pre indoeurópske jazyky aj pre ich časť slovanské jazyky), takže v tomto zmysle pojem nemožno chápať prísne. Bežné názvy stupňov genetických zoskupení jazykov sú (zhora nadol): makrofyla fyla (nadrodina, makrorodina) rodina jazyková vetva (podrodina) skupina podskupina komplex jazyk nárečie
Akýmsi „opakom“ jazykovej rodiny je jazykový zväz, čo je skupina druhotne, čiže v dôsledku svojej blízkej geografickej polohy, príbuzných jazykov. Napr. slovenčina patrí do stredoeurópskeho jazykového zväzu (spolu s nemčinou, češtinou a maďarčinou). U mnohých príbuzných jazykov je ťažko rozlíšiť, či ide o jazykovú rodinu alebo len jazykový zväz.
Aktuálne najbežnejšie delenie Nasleduje prehľad „základnej“ úrovne genetických jazykových zoskupení (spravidla označovaných ako jazykové rodiny, ak nie je uvedené inak), ako aj izolovaných jazykov (teda takých, ktoré nepatria do žiadnej vyššej genetickej skupiny) a neklasifikovaných jazykov. Prehľad pokrýva všetky známe jazyky (s výnimkou niekoľkých vymretých jazykov).
V prípade indiánskych jazykov a papuánskych jazykov, čo sú skupiny, ktoré takmer isto nemožno považovať za genetické zoskupenia (teda za jazykové rodiny), treba zoznamy vlastných jazykových rodín z dôvodu ich veľkého počtu a spornosti hľadať v príslušných článkoch.
Fylogenetické skupiny (jazykové rodiny) africké jazyky v užšom zmysle (t. j. jazyky Afriky iné ako semitsko-hamitské, austronézske či indoeurópske) – len kolektívne pomenovanie, nie rodina: nigersko-kordofánske jazyky – existencia skupiny sporná: nigersko-konžské jazyky (354 mil) kordofánske jazyky – pre zástancov neexistencie nigersko-kordofánskej skupiny patria do nigersko-konžských jazykov nílsko-saharské jazyky (34 mil) – považované niektorými len za jazykový zväz, vnútorné členenie veľmi sporné khoisanské jazyky (385 tis.) – považované niektorými len za jazykový zväz altajské jazyky – existencia rodiny je sporná, často považovaná len za jazykový zväz; niekedy zahŕňajú aj kórejčinu, japonské jazyky, ainčinu a niektoré iné jazyky; možno súčasť uralsko-altajských jazykov3, ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov1 alebo nostrických jazykov10: turkické jazyky (=turkské jazyky, turecké jazyky, zast. turkotatárske jazyky) (150 mil) mongolské jazyky (6,6 mil) mandžusko-tunguzské jazyky (~100 tis.) andamanské jazyky (500) – slabo preskúmaná, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov4- každopádne sú zrejme príbuzné s časťou papuánskych jazykov austrálske jazyky (< 40 tis.; existencia tejto rodiny je najnovšie podľa R.M.W. Dixona 2002 nedokázateľná) – najväčšia sem patriaca skupina/rodina sú pama-nyungské jazyky austroázijské jazyky (95 mil.) – ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi (austrické jazyky6) austronézske jazyky (296 mil.) – starší názov malajsko-polynézske jazyky sa dnes používa len pre časť týchto jazykov; niekedy považované za príbuzné s tajskými jazykmi alebo japonskými jazykmi, ojedinele s indoeurópskymi alebo s austroázijskými jazykmi (austrické jazyky6) drávidské jazyky (220 mil) – možno príbuzné s uralskými jazykmi ; a/alebo s elamčinou (tzv. elamo-drávidské jazyky) churritsko-urartské jazyky – slabo preskúmaná, vymretá, patrí sem len churritčina a urartčina; ojedinele považované za súčasť kaukazských jazykov alebo alarodských jazykov7 indiánske jazyky – len kolektívne pomenovanie pre početné jazykové rodiny, nie jazyková rodina v pravom slova zmysle; vnútorné členenie maximálne sporné; pre veľký počet sem patriacich rodín je ich zoznam uvedený pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky (čo sú takisto kolektívne pomenovania); pozri aj amerindiánske jazyky indoeurópske jazyky (=zast. indogermánske jazyky) (2.650 mil) – ojedinele považované za súčasť tzv. eurázijských jazykov1 alebo nostrických jazykov 10 alebo indouralských jazykov 9 alebo za príbuzné austronézskych jazykov japonské jazyky (japonsko-rjúkjuské jazyky) (126 mil.) – možno príbuzné s altajskými jazykmi, alebo prípadne s austronézskymi jazykmi; ojedinele považovaná za súčasť eurázijských jazykov1: japončina (resp. japonské jazyky v užšom zmysle) rjúkjuština (resp. rjúkjúske jazyky) – často považovaná/é za nárečie japončiny (a potom je japončina izolovaný jazyk) kaukazské jazyky (6,26 mil) – existencia rodiny je čiastočne sporná: kartvelské jazyky (=juhokaukazské jazyky, gruzínske jazyky) severokaukazské jazyky – veľmi sporná skupina; ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov5: abcházsko-adygské jazyky (=[severo]západné kaukazské jazyky, pontské jazyky, čerkeské jazyky) nachsko-dagestanské jazyky (=[severo] východné kaukazské jazyky, kaspické jazyky, dagestánske jazyky) – ojedinele považované za súčasť alarodských jazykov7 miaosko-jaoské jazyky (6,3 mil) – slabo preskúmané paleoázijské jazyky (=paleosibírske jazyky) – spravidla chápané len ako kolektívne pomenovanie; aj rozsah skupiny je pomerne sporný: palaeoázijské jazyky v užšom zmysle: čukotsko-kamčatské jazyky (=paleoázijské jazyky v najužšom zmysle) – ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov1 alebo uralsko-sibírskych jazykov8 nivština (=nivchčina, zast. giliacky jazyk) (388) – izolovaný jazyk, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov1 jenisejské jazyky (616) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov5 jukagirsko-čuvanské jazyky (604) – ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov1 alebo uralsko-sibírskych jazykov8 eskimácko-aleutské jazyky (<100 tis.) – ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov1 alebo uralsko-sibírskych jazykov8 ainčina (40) – často považovaná za izolovaný jazyk alebo skupinu jazykov, ojedinele považovaná za príbuznú a altajskými jazykmi alebo za súčasť euroázijských jazykov1: papuánske jazyky – existencia skupiny je sporná, takisto jej vnútorné členenie; ojedinele považované za súčasť tzv. indo-pacifických jazykov4 semitsko-hamitské jazyky (=afroázijské jazyky) (347 mil) sinotibetské jazyky (=sino-tibetské jazyky, zast. čínsko-tibetské jazyky) (1.300 mil) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov5 tasmánske jazyky – vymreté; možno súčasť austrálskych jazykov, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov4 tajské jazyky v širšom zmysle (=tajsko-kadajské jazyky, tai-kadai) (83 mil) –niekedy zaraďované do sinotibetských jazykov, alebo do/ako príbuzné s austroázijskými jazykmi, alebo ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi tyrrhenské jazyky(=egejské jazyky) – vymreté, hypotetická skupina, pozri dole uralské jazyky (24 mil) – možno súčasť uralsko-altajských jazykov3, ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov1 alebo nostrických jazykov 10 alebo uralsko-sibírskych jazykov8 alebo indouralských jazykov9
Neklasifikované jazyky a izolované jazyky (izolované vzhľadom na vyššie uvedené rodiny) Európa a Ázia Mediteránne jazyky Mediteránne jazyky (=stredozemské jazyky) je tradičný kolektívny názov pre neznáme neindoeurópske jazyky raného Stredomoria: východomediteránna podskupina, napr: minojčina eteokrétčina pelasgičtina cypersko-minojský jazyk eteocyperské jazyky apeninská podskupina, napr.: tyrrhenské jazyky (=egejské jazyky) – niekedy sa sem zaraďuje aj východomediteránna podskupina: etruština – ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov1 rhaetčina (rétčina) lemnoský jazyk ligúrčina pyrenejská podskupina, napr.: baskičtina iberčina južnoluzitánske nápisy v Portugalsku tarteština (tartesský jazyk)
Ostatné aariya [-angl. pravopis] (India) ainčina – pozri paleoázijské jazyky vyššie andh (80 tis.) – India baskičtina (670 tis.) – zároveň posledný živý zástupca tzv. mediteránnych jazykov (pozri dole); početné návrhy rôznych príbuzností bhatola – India buriština (=burušaski) (100 tis.) elamčina – vymretý, možno príbuzný s drávidskými jazykmi (tzv. elamo-drávidské jazyky) gutejčina – jazyk Gutejcov, vymretý chak [-angl. pravopis] – Mjanmarsko chatijčina (=chattijčina, chattčina, protochetitčina) – vymretý, ojedinele považovaný za súčasť kaukazských jazykov2 japončina – pozri japonské jazyky vyššie kárčina – Anatólia oblasť Efezu, pred 1 stor. po Kr., vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský) kaskština – jazyk severovýchodnej Anatólie, 2 – 3. tis. pred Kr. okolo Kasku, vymretý kassitčina – jazyk Kassitov, vymretý kimerčina – jazyk Kimerov, vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk kórejčina (78 mil) – možno príbuzná s altajskými jazykmi, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov1 alebo čiastočne jazykov Pujo11 kusunda – vymretý, spravidla zaraďovaný medzi sinotibetské jazyky majhvar (=manjhi, manjhia, majhwar) – India malakhel – Afganistan; možno zhodný s órmurčinou jazyk kultúry Mohendžo Daro a Harappa v údolí Indusu – vymretý mukha-dora – India; možno drávidský jazyk ná-meo – Vietnam nivština – pozri paleoázijské jazyky vyššie pisidčina – Anatólia, pred 1. stor. po Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský) sidetčina – Anatólia, 3 – 2. stor. pred Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský) sumerčina – vymretý warduji – Afganistan; asi západný dialekt farsí wa-siang-chua (=waxianghua) – Čína
Afrika bung (=boung) – Kamerun, asi nigersko-konžský jazyk ?Hõa – novo objavený jazyk hwla (32 tis.) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžský jazyk hadza – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky imeraguen – Mauritánia, novo objavený jazyk, asi semitský kara – Stredoafrická republika (nie je zhodný s jazykom kara v Sudáne) kujarge -Čad laal – Čad, možno nigersko-konžský jazyk lufu – Nigéria luo – Kamerun, vymretý mawa – Nigéria; nie je zhodný s jazykom mawa v Čade meroejčina – jazyk sudánskej civilizácie asi 300 pred Kr.-100 po Kr.; vymretý, možno patrí do nílsko-saharských jazykov nahalčina – spravidla zaraďovaný medzi austroázijské jazyky oropom (=oworopom, oyoropom, oropoi) – vymretý, Uganda, Keňa pré (=blé) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžské jazyky rer bare (=rerebere, adona) – Etiópia, vymretý sandawe – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky shabo (=mikeyir) [-anglický pravopis]– novo objavený jazyk, možno patrí do nílsko-saharských alebo do omotských jazykov yauma – Angola weyto – Etiópia, vymretý yeni – Kamerun, vymretý
Amerika Izolované či neklasifikované jazyky Ameriky (sú izolované preto, lebo „indiánske jazyky“ nie sú ozajstná rodina) sú uvedené pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky ako jazyky izolované vo vzťahu k týmto skupinám.
Austrália a Oceánia Izolované či neklasifikované jazyky Austrálie existujú len, ak sa „austrálske jazyky“ resp. „papuánske jazyky“ nepovažujú za jazykové rodiny. Takéto jazyky sú uvedené ako jazyky izolované vo vzťahu k rodine austrálske jazyky resp. k rodine papuánske jazyky pod austrálske jazyky a papuánske jazyky
Iné pidžiny, kreolské jazyky, hybridné jazyky (=zmiešané jazyky), obchodné jazyky umelé jazyky posunkové reči sociolekt (slang, argot, žargón) nadnárečie nárečie
Poznámky pod čiarou (1)eurázijské jazyky (návrh Greenberg 2000) = etruština + indoeurópske + uralské a jukagirské + altajské + kórejčina a japončina a ainčina + nivština + čukotsko-kamčatské jazyky +eskimácko-aleutské jazyky (3)uralsko-altajské jazyky (dnes sporná „rodina“, zrejme skôr jazykový zväz) = uralské + altajské