Tento článok sa zaoberá výslovnosťou, teda fonetikou a fonológiou nemčiny.
Nemecké hlásky a zodpovedajúce písmená Existujú tieto nemecké hlásky a im zodpovedajúce písmená (vysvetlivky pozri dole):
a) Spoluhlásky (nem. Konsonanten alebo Mitlaute): hláskakomentárpísmeno (-ná)(výber) slovenský prepis prepis podľa IPA[b] [b] často [b-] ([b̥])b, bb[c] [t͡s] z, tz, zz, c, t, ds, dds[č] [t͡ʃ] tsch, tch, cci, ci, c, ch, dsch, ddsch[d] [d] často [d-] ([d̥])d, dd[dž] [d͡ʒ] často [dž-] ([d̥ʒ̊])dsch, ddsch, j, g, gi, gg, ggi[f] [f] f, ff, v, ph, pph, w[g] [g] často [g-] ([ɡ̊])g, gg, gu, gh[h-] [h]slovenské h je znelé (t.j. [ɦ]), kým nemecké je neznelé (t.j. [h-])h[x] [x] tzv. Ach-Laut - vyslovuje sa zhruba ako slovenské [x] (t.j. velárne ch); podľa niektorých názorov sa v istých polohách vyslovuje ako [χ] ([χ], t.j. čapíkové ch)ch, cch, j[ç] [ç] tzv. Ich-Laut - konček jazyka sa oprie o spodné rezáky a chrbát jazyka sa zdvihne k prednému podnebiu; v slovenčine neexistujech, g[j] [j]prípadne [(j)] ([ʝ]); niekedy [j-] ([j̥])j, y, ll[k] [k] väčšinou [kʰ] ([kʰ])k, ck, kk, c, cc, cch, ch, q, g, gg (a prvá časť x)[l] [l]obyčajne "mäkšie" než slovenské [l]l, ll[l̥] [l̩]l[m] [m] m, mm[m̥] [m̩] m[n] [n] v niektorých polohách prípadne [ȵ] ([ȵ])n, nn[n̥] [n̩] n[ŋ] [ŋ] ng, n[p] [p] väčšinou [pʰ] ([pʰ])p, pp, b, bb[p͡f] [p͡f] pery sa nastavia na výslovnosť p, ale súčasne sa vysloví aj f; na rozdiel od slovenčiny ide o jednu hlásku pf[ʁ] [ʁ] t.j. trené čapíkové r (t.j. "francúzske" r); niekedy [ʁ-] ([ʁ̥]). Poznámka: V závislosti od regiónu (príp. sčasti polohy v slove) sa môže vyslovovať aj ako 1. [r] (t.j. slovenské r), t.j. presnejšie buď jednokmitové alveolárne r (t.j. [ɾ]) alebo kmitavé (viackmitové) alveolárne r (t.j. [r]), 2. [ʀ] ([ʀ]), t.j. kmitavé čapíkové r, 3. niekoľkými ďalšími spôsobmir, rr, rh, rrh[s] [s] s, ss, ß, z, c (a druhá časť x)[š] [ʃ] sch, s, sc, sci, sh, ch[t] [t]väčšinou [tʰ] ([tʰ])t, th, dt, tt, tth, d, dd[w] [v] prípadne [v] ([ʋ]); niekedy [w-] ([v̥])w, wh, v[z] [z] často [z-] ([z̥])s, z[ž] [ʒ] často [ž-] ([ʒ̊])g, j[ʔ] [ʔ] tzv. ráz (na rozdiel od slovenčiny nie je fakultatívny, ale povinný) (nepíše sa)
b) samohlásky (nem. Vokale alebo Selbslaute), vrátane dvojhlások (nem. Doppellaute, Zwielaute alebo Diphthonge): hláskakomentárpísmeno (-ná)(výber) slovenský prepis prepis podľa IPA[a] [ä] vyslovuje sa rovnako ako v slovenské [a]; Poznámka: Podľa niektorých autorov v spisovnej nemčine namiesto [a]/[á] existujú v skutočnosti (v závislosti od postavenia v slove) dve rôzne hlásky: [a]/[á] ([ä]/[äː]) a [ɑ]/[ɑ́] ([ɑ]/[ɑ:]). [ɑ]/[ɑ́] znamená zadné a, pričom niekedy sa označuje aj ako zatvorené a alebo ako temné a. a [á] [äː] vyslovuje sa rovnako ako slovenské [á]; pozri poznámku uvedenú k [a]a, aa, ah, ae[ɐ] [ɐ] tzv. samohláskové rer, r[ɐ̆] [ɐ̯] tzv. samohláskové rr[ẹ] [e] slovenské [e] je hláska je medzi [ẹ] a [ę]e, ey[ẹ́] [eː] slovenské [é] je hláska medzi [ẹ́] a [ę́]e, ee, eeh, eh, ea, er[ę] [ɛ] e, ä[ę́] [ɛː] ä, ae, äh [ị] [i] vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské [i]i, ie, y, ey[ị́] [iː] vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské [í]i, ih, ie, ieh, ea, ee[ĭ] [i̯] i[į] [ɪ] i, ie[ọ] [o] o[ọ́] [oː] slovenské [ó] je hláska medzi [ọ́] a [ǫ́], ale skôr [ǫ́]o, oo, oh, eau, oa[ọ̆] [o̯] o(i/y)[ǫ] [ɔ] slovenské [o] je hláska medzi [ọ] a [ǫ], ale skôr [ǫ]o[ụ] [u] slovenské [u] je hláska medzi [ụ] a [ų], ale skôr [ụ]u[ụ́] [uː] slovenské [ú] je hláska medzi [ụ́] a [ų́], ale skôr [ụ́]u, uh, ew[ụ̆] [u̯] u [ų] [ʊ] u[ụ̈] [y] ü, y, u[ụ̈́] [yː] ü, üh, y, u[ụ̈̆] [y̯] y, u[ų̈] [ʏ] ü, y, u[ọ̈] [ø] ö, eu[ọ̈́] [øː] ö, öh, oe, eu[ǫ̈] [œ] ö[ə] [ə] tzv. šva alebo redukované e (v slovenčine sa nevyhnutne a automaticky vyskytuje vždy, keď vyslovíme niektorú spoluhlásku samostatne, napr. b [bə])e[ə̆] [ə̯] e (v ie, ue, üe)[◌̃][◌̃]toto sú tzv. nosové samohlásky (a to dlhé a krátke); len vo francúzskych slovách; napr. ã je nosové a.an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um[aį̆] [äɪ̯] presnejšie: [aẹ̆] ([äe̯]); toto je dvojhláskaei, eih, ey, ai, ay, y, i[aų̆] [äʊ̯]presnejšie približne: [aọ̆] ([äo̯]); toto je dvojhláskaau, auh[ǫį̆] alebo [ǫų̈̆][ɔɪ̯] alebo [ɔʏ̯] podľa niektorých názorov presnejšie: [ǫọ̈̆] ([ɔø̯]); toto je dvojhláskaäu, eu[ųį̆] [ʊɪ̯] toto je dvojhláskaui Vysvetlivky: [] znamená hláska, čiže výslovnosť (zvuková podoba jazyka); napr. [b] znamená hláska b (čiže vyslovený zvuk b): prepis čiernou farbou znamená tradičný slovenský prepis, prepis zelenou farbou je prepis podľa IPA k slovenskej transkripcii: ◌̥ /◌̊ (čiže krúžok) znamená slabičnosť (v IPA mimochodom znamená neznelosť); napr. [l̥] znamená slabičné l - znamená neznelosť resp. zníženú znelosť (ide o značku pracovne použitú v tomto článku, v slovenskej transkripcii ustálená značka neexistuje); napr. [b-] znamená neznelé b (resp. b so zníženou znelosťou), t.j. b sa vysloví menej znelo než slovenské b h znamená aspirovanosť; napr. [th] znamená aspirované t ◌̣ (čiže bodka pod samohláskou) znamená zatvorenosť; napr. [ẹ] je zatvorené e ◌̨ (čiže nožička/ogonek pod samohláskou) znamená (podľa Kráľ 1988) otvorenosť (neznamená teda nosovosť ako v poľštine); napr. [ę] je otvorené e. ◌̆ (čiže oblúčik) znamená neslabičnosť (v IPA mimochodom znamená veľmi krátku výslovnosť); napr. [ụ̆] je neslabičné ụ k transkripcii podľa IPA: pozri v článku Medzinárodná fonetická abeceda
Poznámky: V pravom stĺpci je uvedený iba (pomerne rozsiahly) výber písmen, ktoré danej hláske zodpovedajú. Viac-menej úplný prehľad písmen a im zodpovedajúcich hlások je uvedený v kapitole nižšie. V cudzích slovách prevzatých z angličtiny existuje aj: [anglické w] ([w]; táto hláska nie je zhodná s tým, čo sa v slovenskom prepise označuje ako [w]) - napr. Whiskey, Wembley (v oboch prípadoch sa mimochodom alternatívne vyslovuje [w], čiže slovenské v) [ǫ́] ([ɔː]) - napr. Call, Audit, indoor [ǫ̈́] ([œː]) - napr. Research [ǫų̆] ([ɔʊ̯]) - napr. Slowfox, Showdown, Overhead, Toast; ide v podstate o dvojhlásku
Nemecké písmená a zodpovedajúce hlásky Nemecká abeceda je spísaná v článku Nemecká abeceda.
Existujú tieto nemecké písmená (a skupiny písmen) a im zodpovedajúce hlásky, čiže im zodpovedajúca výslovnosť (vysvetlivky pozri dole): a - 1. [a] (Mann), 2. [á] (Samen), 3. v anglických slovách [ę] (Camping) alebo [ę́] (Software) alebo [ęĭ](príp. [ẹ́]) (Baby) alebo [ə] (Apartment) alebo [ǫ] (Quarterback) alebo [ǫ́] (Call) ä - 1. [ę] (Gäste), 2. [ę́] (Bär) aa - [á] (Waage) ae - 1. [á] (Raesfeld), 2. v niektorých cudzích slovách a vlastných menách rovnako ako písmeno ä (1 a 2) (Laternae, Baer), 3. inak normálne ako a+e (Michael) ai - 1. [aį̆] (Mai), 2. vo francúzskych slovách [ę] (Defaitist) alebo [ę́] (Baisse) alebo [ẹ́] (Quai) alebo [a](príp. [aį̆])(Bataillon, Emaille), 3. v anglických slovách [ę́] (Trainer, Airbus) alebo [ẹ́] (Trainer) alebo [ęĭ] (Trainer), 4. inak normálne ako a+i (Mosaik) au - 1. [aų̆] (Auto), 2. vo francúzskych slovách [ọ́] (Sauce) alebo [ọ] (Chauvinist) alebo [ǫ] (chauffieren), 3. v anglických slovách rovnako ako aw, 4. inak normálne ako a+u (Galauniform) auh - [aų̆] (rauh) äu - 1. [ǫį̆] (Häuser), 2. inak normálne ako ä+u (Trochäus) aw (v angl. slovách) - [ǫ́] (príp. [ọ́]) (Squaw, Trawler) ay - 1. [aį̆] (Bayern), 2. v anglických slovách [ęĭ](príp. [ẹ́])(Okay) alebo [ẹ] (Essay) b (rovnako: bb) - 1. [b] (Baum, Hobby), 2. [p] (gelb, ebbwärts) ([p] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch) c - výskyt len v cudzích slovách, v závislosti od ich pôvodu je výslovnosť [c] (Cäsar), [k] (Café), [č] (Cinquecento) alebo [s] (Cent) ç - [s] (Façon) (vyskytuje sa len v cudzích slovách) cc (výskyt len v cudzích slovách) - 1. [k] (Broccoli), 2. [kc] (Vaccination), 3. [č] (Capuccino), 4. [ks] (Access, Accessoire) cch (výskyt len v cudzích slovách) - 1. [k] (Gnocchi), 2. [x] (Saccharin) cci (v talianskych slovách) - [č] (Boccia) ch - 1. [ç] (ich), 2. [x] (hoch), 3. [k] (Fuchs, Chronik, Chemnitz) ([k] sa vyslovuje v domácich slovách pred kmeňovým s, v mnohých gréckych slovách a v istých iných prípadoch), 4. v anglických, francúzskych a španielskych slovách je v závislosti od ich pôvodu výslovnosť [š] (Chassis) alebo [č] (chartern) ci (v talianskych slovách) - [č] (Ciacona) ck - [k] d - 1. [d] (Daumen), 2. [t] (Bad, Mädchen) ([t] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fond) dd - [d] ds (rovnako: dds) - [c] (du redst, Modds) dsch (rovnako: ddsch) - 1. [dž] (Dschungel), 2. [č] (Lodsch, Ha(d)dsch) dt - [t] (verwandt) e - 1. [ẹ] (jedoch), 2. [ẹ́] (Weg) (eh [porov. h] sa v nemeckých slovách vyslovuje vždy len takto, napr. Reh), 3. [ę] (Pech), 4. [ę́] (Dessert), 5. [ə] (hassen, Koffer, unsere, Alte) ([ə] sa vyslovuje na konci mnohých domácich slov, napr. v koncovkách -en, -er, a v istých iných prípadoch), 6. nevyslovuje sa v rámci skupiny ie (podrobnosti pozri nižšie) a na konci anglických a niektorých francúzskych slov (Cape, Madame) é (vo franc. slovách) - [ẹ] (Crétin) alebo [ẹ́] (Café) è (rovnako: ê) (vo franc. slovách) - [ę] (Après-Ski, Crêpe) alebo [ę́] (Crème de la Crème, sans gêne) ea (v anglických slovách) - [ị́] (Team) alebo [ęĭ](príp. [ẹ́]) (Steak) alebo [ę] (Readymade) alebo [ǫ̈́] (Research) eau - [ọ] (Beauté) alebo [ọ́] (Plateau) (výskyt len vo francúzskych slovách) ee - 1. [ẹ́] (Idee), 2. v anglických slovách [ị́] (Jeep) alebo zriedkavo [ị] (Toffee), 3. vo francúzskych slovách rovnako ako skupina ée (Dragee, Püree), 3. inak normálne ako e+e (reell) ée - [ẹ] (Kanapee) alebo [ẹ́] (Dragée)(výskyt len vo francúzskych slovách) ei - 1. [aį̆] (Ei), 2. inak normálne ako e+i (beirren) eih - [aį̆] (Reihe) er (na konci fracúzskych slov) - [ẹ́] (Diner) et (na konci francúzskych slov) - [ẹ́] alebo niekedy aj [ę] (Cachet) eu - 1. [ǫį̆] (heute), 2. vo francúzskych slovách [ọ̈] (pasteurisieren) alebo niekedy [ọ̈́] (Milieu), 3. inak normálne ako e+u (Linoleum, beurteilen) ew (v angl. slovách) - [ụ́] (Crew) alebo [jụ́] (Newcomer) ey - 1. [aį̆] (Meyer), 2. v anglických slovách [ị] (Hockey) alebo [ẹ] (Hockey, Jockey) alebo [ęĭ] (Wembley) f (rovnako: ff) - [f] (auf, Waffe) g - 1. [g] (Gas), 2. [k] (Weg, Magda) ([k] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. [ç] (König) ([ç] sa vyslovuje na úplnom konci slova v -ig), 4. vo francúzskych slovách v istých postaveniach [ž] (Garage), 5. v anglických a talianskych slovách v istých postaveniach [dž] (Gentry) gg - 1. [g] (Schmuggler), 2. [k] (egg!, loggbar) ([k] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. v talianskych slovách pred i [dž] (Loggien) gh - 1. pred samohláskou [g] (Joghurt), 2. v anglických slovách [f] (tough) alebo sa nevyslovuje (light) gi (rovnako: ggi) (v talianskych slovách) - [dž] (Ragione, Arpeggio) alebo [dži] (Giro) gli (pred samohláskou v talianskych slovách) - [lj] (Intaglio) gn (vo franc. alebo španielskych slovách) - [nj] (Kognac) gu (pred e alebo i vo franc. alebo španielskych slovách) - [g] (Guillotine) h - 1. [h-] (Haus, aha, Vehikel) ([h]- sa vyslovuje jednak na začiatku slova, jednak medzi samohláskami vo väčšine cudzích slov a jednak v citoslovciach), 2. nevyslovuje sa (du leihst [du laį̆st], Honneurs) (nevyslovuje sa v mnohých francúzskych slovách a na konci nemeckých dvojhlások [porov. eih a auh]), 3. v ostatných prípadoch sa nevyslovuje, ale súčasne predlžuje predchádzajúcu samohlásku inú než dvojhlásku (Ohr [ọ́ɐ̆]) i - 1. [ị] (Zitrone), 2. [ị́] (er gibt)(ih [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. ihm), 3. [į] (Biss), 4. [ĭ] (Nation, Spanien, defizient), 5. v anglických slovách [aį̆] (Outsider) ie - 1. [ị] (vielleicht), 2. [ị́] (die)(ieh [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. ziehen), 3. [į] (Viertel), 4. v švajč. vlastných menách [iə̆] (Brienz), 5. pozri ier, 6. inak normálne ako i+e (Klient, Spanien, defizient) ier (na konci francúzskych slov) - 1. [ị́ɐ̆] (Offizier), 2. [ĭẹ́] (Bankier) ill (vo francúzskych slovách) - [lj] (Kanaille) alebo [j] (Tailleur)