Bratislavská župa, úradný názov Župa XV. (neoficiálne pomenovanie Bratislavská veľžupa), bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci nového župného zriadenia. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 11 458 km² a jej správnym centrom bola Bratislava.
Vznik a zánik župy Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp (vrátane Bratislavskej) prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922. V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp. Jednou z nich bola aj v nových hraniciach vymedzená Bratislavská župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Bratislavská župa mala poradové číslo XV. Zákon stanovil vznik župného úradu na čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Bratislavská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.
Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev. V Bratislavskej župe vtedy zvíťazili protivládne a opozičné strany. Županom Bratislavskej župy bol vymenovaný Matej Metod Bella.
Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928. Bratislavská župa sa stala súčasťou krajiny Slovenskej. Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.
Župy boli obnovené na území Slovenska ešte v rokoch 1939 – 1945 za Slovenského štátu. Vtedy vznikla i novo vymedzená Bratislavská župa.
Územné vymedzenie župy Bratislavská župa sa rozkladala na území juhozápadného Slovenska a patrilo do nej okrem Bratislavy aj Záhorie, Dolné Považie a časť Stredného Považia a Podunajska. Zaberala tak prihraničné územie s Moravou, Rakúskom i Maďarskom.
Okresy Pri vzniku mala Bratislavská župa týchto 15 okresov:
Bratislava (vrátane mesta) Malacky Skalica Senica Myjava Nové Mesto nad Váhom Piešťany Hlohovec Trnava Modra Galanta Šaľa Komárno Dunajská Streda Šamorín
Referencie
Pozri aj Bratislavská župa (Uhorsko) Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922) Bratislavský kraj (1948 – 1960) Bratislavský kraj
Zdroj
Kategória:Župy v Česko-Slovensku Kategória:Dejiny Česko-Slovenska