Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliada len na námietku protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá, a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Pokiaľ nie je v konkrétnych prípadoch ustanovené inak, premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky a v obchodnom práve 4 roky, pričom je treba rozlišovať aj medzi objektívnou a subjektívnou lehotou.

Príklad § 106 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Lehoty

V odseku 1 sa plynutie času viaže na subjektívnu udalosť – keď sa poškodený dozvie o škode – v tomto prípade ide o subjektívny lehotu. V odseku 2 je to naopak – vznik škody je objektívna udalosť, ktorá nastala nezávisle od poškodeného.

Vysvetlenie

Ak sa teda poškodený dozvie o (neúmyselnej) škode napr. až po 5 rokoch, objektívna premlčacia lehota už uplynula. Aj napriek tomu sa však poškodený môže obrátiť na súd so žalobou a ak protistrana (ten, kto škodu spôsobil) nepodá námietku premlčania, súd žalobu uzná a rozhodne o náhrade škody. Ak však protistrana námietku podá, súd ju musí uznať a žalobu zamietne.

Podstatou premlčania je, že slúži ako jeden z občianskoprávnych inštitútov (popri preklúzii a vydržania), pod ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť dovolaním sa premlčania.

Právne účinky premlčania nastávajú, ak sú splnené tieto podmienky: uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva veriteľ v ňom neuplatní svoje právo na súde dlžník sa premlčania dovolá

Je výlučne na úvahe a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá

Účel premlčania: pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo zabrániť tomu, aby dlžníci neboli po časovo neprimeranú dobu nútení splniť si svoje povinnosti v súlade so zásadou právnej istoty zabrániť existencii dlhodobého trvania práv a im zodpovedajúcich povinností

Premlčanie a preklúzia Spoločné znaky: základom je uplynutie času obe lehoty sú hmotnoprávne

Rozdielne znaky: U preklúzii právo zaniká Súd k nej prihliada z úradnej povinnosti Ak dlžník plnil, plnil bez právneho dôvodu; vzniká mu právo dlh požadovať späť z titulu bezdôvodného obohatenia U premlčania právo nezaniká (naďalej zostáva zachované) Súd k nemu prihliada len na námietku dlžníka Ak dlžník plnil, u veriteľa nejde o bezdôvodné obohatenie Premlčanie je všeobecný inštitút Preklúzia vo vzťahu k premlčaniu je zvláštny inštitút

Právne následky, ak veriteľ uplatní právo po uplynutí ustanovenej doby: Dlžník sa nedovolal premlčania Súd žalobe veriteľa, ak je opodstatnene podaná, vyhovie Súd nemá poučovaciu povinnosť Ak už došlo k premlčaniu práva, dlžník sa môže vzdať práva dovolať sa premlčania (môže vziať už v spore uplatnenú námietku späť) Pred uplynutím premlčacej doby nie je prípustné vzdať sa tohto práva Dlžník sa dovolal premlčania Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať, to platí aj vo vzťahu k príslušenstvu Súd sa už nezaoberá dôvodnosťou žaloby Oprávnenou osobou je dlžník Musí ju uplatniť už v konaní o základe žalovaného práva (typické v konaní o náhradu škody)

Iné projekty

Externé odkazy Promlčení dle trestního práva, porovnací studie dle stavu nynějších zákonníků z r. 1892 - dostupné v Digitálnej  knižnici UKB

Kategória:Právo