Bonapartovci (pôvodne Buonapartovci) sú bývalá cisárska a kráľovská európska dynastia janovského pôvodu. Založil ju v roku 1804 Napoleon I., syn janovského šľachtica Carla Buonaparteho. Napoleon bol francúzsky vojenský vodca, ktorý sa dostal k moci počas francúzskej revolúcie a v roku 1804 pretvoril Prvú francúzsku republiku na Prvé francúzske cisárstvo (päť rokov po svojom štátnom prevrate v novembri 1799 (18 Brumaire)). Napoleon so svojou Grande Armée musel bojovať proti všetkým významným európskym mocnostiam a prostredníctvom série vojenských víťazstiev počas napoleonských vojen ovládol kontinentálnu Európu. Na tróny klientských štátov dosadil členov svojej rodiny, čím rozšíril moc dynastie.
Za vlády Napoleona I. pozostávala cisárska rodina z jeho najbližšej rodiny – manželky, syna, súrodencov a ďalších blízkych príbuzných, konkrétne švagra Joachima Murata, strýka Josepha Fescha a Eugèna de Beauharnais, jeho nevlastného syna.
Okrem titulu cisára Francúzov mala dynastia Bonaparte počas napoleonských vojen rôzne ďalšie tituly a územia, medzi ktoré patrili napríklad Talianske kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Vestfálske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo a Neapolské kráľovstvo. Dynastia si udržala moc približne desať rokov, kým si napoleonské vojny začali vyberať svoju daň. Jej protivníci Rakúsko, Británia, Rusko a Prusko, monarchistické (najmä Bourbonské) reštaurátorské hnutia vo Francúzsku, Španielsku, na oboch Sicíliach a na Sardínii nakoniec dosiahli konečnú porážku Napoleona v bitke pri Waterloo a cestou Viedenského kongresu obnovu bývalých dynastií.
V rokoch 18521870 existovalo Druhé francúzske cisárstvo, keď Francúzsku opäť vládol príslušník dynastie Bonapartovcov: Napoleon III., najmladší syn Ľudovíta Bonaparteho. Počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 18701871 však bola dynastia z cisárskeho trónu opäť zosadená.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Cisári Francúzska Kategória:Dynastie