Meru je zastaraná slovenská nesklonná číslovka, ktorá bola synonymom číslovky štyridsať. V dávnejších textoch sa vyskytovala aj v podobe sklonného podstatného mena mera; tvar meru vznikol ustrnutím akuzatívu tohto pôvodného slova mera. Slovo meru pochádza zo stredoslovenských nárečí. (Poznámka: V čase písania článku jeho autor ešte nemal k dispozícii všetky doklady k slovu meru, ktoré boli neskôr zapracované napr. do HSSJ)
Meruôsmy Dnes sa slovo meru používa už len ako súčasť prídavného mena meruôsmy (=štyridsiaty ôsmy) v spojeniach meruôsmy rok (=rok 1848) a meruôsme roky/staršie:roky meruôsme (=revolúcia 1848-1848).
Dejiny Najstaršie doklady slova meru sú zo 16. storočia, pričom v nich vzhľadom na použitý pád môže ísť len o vyskloňované slovo mera: napríklad doklad z Opatoviec (1554: predal dom za meru zlatých), z Mošoviec (1568: posslite wicze ness meru ryb), či z Hronského Beňadika (1575: na to ste mi nezaplatili meru zlatých). V dokladoch zo 17. storočia vidno aj prípady, kde je základný tvar slovo mera: napríklad v doklade z Martina (1623: od mery let chodjewal cez horu) alebo v doklade z neznámeho miesta (1646: dal sem do zalohu (zem) w pjatj a mere zlatjch).
Podľa Kotuliča 1967: „Podľa výsledkov dotazníkovej akcie V. Vážneho, organizovanej v 30. rokoch v rámci Jazykovedného odboru Matice slovenskej, sa nesklonné slovko meru vo význame základnej číslovky „štyridsať" a ako prvá časť zloženej radovej číslovky štyridsiaty vyskytuje výlučne iba na stredoslovenskej nárečovej oblasti (na západe približne po čiaru Zlaté Moravce — Prievidza, na východe zhruba po čiaru Jelšava — Štrba). V odpovediach získaných pri tejto dotazníkovej akcii sa však už veľmi často stretávame s poznámkou, že slovo meru sa vyskytuje už len v reči starej generácie. Z toho vyplýva, že v stredoslovenských nárečiach treba dnes slovo meru ( = 40) hodnotiť ako archaický prvok v porovnaní so štylisticky neutrálnou a bežnejšou podobou štyridsať.“
Referencie
Kategória:Číslovky