Prof. MUDr. Katarína Adamicová PhD. (* 1953 , Žilina) je slovenská vedkyňa, pedagogička, lekárka, politička a športovkyňa.
Životopis Narodila sa v roku 1953 v Žiline ako najmladšia a zároveň štvrtá dcéra svojich rodičov. Jej otec bol tajomník na súde a matka bola s ňou a 4 súrodencami doma. Otec bol persekvovaný po vyjadrení nevhodnej vety na pracovnom stretnutí, nakoniec sa síce mohol vrátiť do zamestnania, ale plat mu nezdvihli až do smrti. Zomrel vo veku 59 rokov.
Šport V predškolskom veku sa prihlásila na krasokorčuľovanie, neskôr trénovala plávanie, ale najlepšie výsledky získala v potápačskom oddieli. V roku 1969 mala svetovo 3. najlepší čas na námornú míľu (1852 metrov). Zúčastnila sa na univerziádach a 12 maratónov. Venovala sa aj bežeckému lyžovaniu. V 70. rokov mala ambíciu preplávať Lamanšský prieliv, ale nebolo jej to z politických dôvodov umožnené.
Lekárska a výskumná činnosť Adamicová sa na vysokú školu hlásila do Olomouca pretože na Slovensku by mala problém s kádrovou situáciou. Svoju prvú pitvu absolvovala v auguste 1977: „Dodnes si pamätám, že prvý rez, to porušenie integrity človeka, bol najťažší. Vtedy sa mi aj trochu triasli ruky, ale človek sa hanbil dať najavo „bázeň“ a musel pokračovať. Keď už pracujeme s mŕtvym ľudským telom ako s objektom skúmania, nastupuje vlastná odborná a vedecká činnosť. Už to nie sú emócie, ale čistá medicínska práca.“
Za profesorku bola vymenovaná v roku 2009 prezidentom Ivanom Gašparovičom. V odbore patologická anatómia a súdne lekárstvo v tom čase bola a doteraz je, prvou profesorkou. Pôsobí na Ústave patologickej anatómie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. Odborne sa venuje bioptickej diagnostike.
Paliatívna starostlivosť Venuje sa aj paliatívnej starostlivosti a „v Turci medzi zakladateľky hospicového hnutia“. Viac než desať rokov bola na čele občianskeho združenia Hospice, venujúceho sa tejto téme. Iniciovala tiež Cenu dobrovoľníka mesta Martin.
Politická činnosť Do politiky vstúpila po novembri 1989. Členkou Občianskej konzervatívnej strany je od roku 2001. Podporovala ju „najmä keď v nej bol prítomný Ján Langoš“. Od roku 1990 alebo 1990 bola mestskou poslankyňou v Martine. Od decembra 2001 bola poslankyňou Žilinského samosprávneho kraja. V rokoch 2009 až 2013 pôsobila v Mandátovej komisii, Komisii sociálnej pomoci a Komisii v zmysle zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Ocenenia V roku 2020 získala od Živeny Cenu Eleny Maróthy Šoltésovej za celoživotné dielo v oblasti medicíny, vzdelávania a charitatívnej činnosti; pamätný list a čestné členstvo v Živene.
Referencie
Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Slovenskí patológovia Kategória:Slovenskí komunálni politici Kategória:Absolventi Univerzity Palackého v Olomouci Kategória:Vyučujúci na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja Kategória:Osobnosti zo Žiliny