PsotaNázvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [cit. 2021-07-13]. je potok v regióne Novohrad v povodí rieky Ipeľ na pomedzí obcí Podrečany a Gregorova Vieska a v malej dolnej časti toku na pomedzí obcí Podrečany a Tomášovce v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Geomorfologická kategorizácia polohy Psoty: geomorfologická oblasť Slovenské rudohorie; geomorfologický celok Revúcka vrchovina; geomorfologický podcelok Cinobanské predhorieKOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [cit. 2021-06-29]. . Hydrologické poradie vodného toku Psota: 4-24-01-077. Psota je tokom IV. rádu.
Opis toku Vodný tok Psota má dĺžku 4,1 km; pramení vo výške 403 m n. m. na obecnej hranici medzi obcami Podrečany a Gregorova Vieska na hornom konci Strážskej doliny v lese. Preteká lesom so zastúpením dubových a bukových porastov, tečie juhovýchodným smerom Strážskou dolinou sledujúc obecnú hranicu; v strednej časti čiastočne mení smer svojho toku na východ oddeľujúc les Psota na svojom severnom brehu od lesa Banisko na južnom brehu; po opustení lesa v nadmorskej výške 243 m n. m. podteká cestu Gregorova Vieska – Podrečany, preteká poľnohospodárskou krajinou a mení smer na juhovýchodovýchod (jej pôvodný meandrovitý tok bol reguláciou vyrovnaný) a po dosiahnutí trojchotárnika Gregorovej Viesky, Tomášoviec a Podrečian sleduje obecnú hranicu medzi Tomášovcami a Podrečanmi; v nadmorskej výške 209 m n. m. podteká železničnú trať Zvolen – Košice v úseku Podrečany – Tomášovce už na území Tomášoviec a v nadmorskej výške 202 m n. m. ústi do Krivánskeho potokaPriebeh vodného toku Psota v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [cit. 2021-07-11].. Potok Psota nemá prítoky. Vodný tok Psota je pravostranným prítokom Krivánskeho potoka, ktorý ďalej ako pravostranný prítok ústi do Ipľa.
Pôvod názvu Vodný tok PsotaGeografické názvy okresu Lučenec A25. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-306/1992 z 11.8.1992. 93 s. S. 118. ISBN 80-900509-7-2. v lesnatom úseku strednej časti toku tečie popri lese Psota; je zrejmé, že obidve toponymá sú svojim pôvodom zviazané. Názov vodného toku Psota má pôvod v expresívnom všeobecnom podstatnom mene psotaHydronymia povodia Ipľa. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Filozofická fakulta UK 1999. 116 s. S. 61 a 108. ISBN 80-88870-12-7. s významom bieda, núdza. chudoba. V pomenovacom procese potoka Psota bol motivačným prvkom jav výrazného výskytu malého prietoku vody; v prípade pomenovania sídelných geografických objektov a nesídelných geografických objektov mimo vodných tokov motivačným prvkom toponyma Psota je jav výskytu málo úrodnej, chudobnej, biednej, ekonomicky nevýnosnej pôdy v pomenúvanej lokalite. Najstaršia písomná zmienka o obci Podrečany je v listine z roka 1393 a rovnako aj o obci Gregorova Vieska a .
Názov vodného toku Psota sa bez zmeny preniesol i na les Psota umiestený severne od horného toku potoka Psota. Presnejšie datovanie pomenovacieho aktu vodného toku Psota i lesa Psota je ešte predmetom ďalšieho výskumu.
Podobný pôvod názvu majú: toponymum Psota (osada)Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S . 107 a 118. Bratislava 1981. 79-906-81. v obci Závada, (okres Veľký Krtíš); toponymá Psotná (les)Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 121. Bratislava 1977. 79-008-76. a Psotná (vodný tok, 0,6 km dlhý pravostranný prítok Slovianskeho potoka)KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Turca. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2003. 167 s. S. 105. ISBN 80-8055-763-2. v obci Kláštor pod Znievom, (okres Martin), a geografické názvy Peseta (samota) a Pesety (pole), v obci Veľký Blh, (okres Rimavská Sobota), ktoré sú výsledkom vývoja: slovensky Psota → maďarsky Peszéte → slovensky Peseta. Pomenovací akt názvu Peseta prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Psota; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol tento názov podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a jeho spoluhlásková skupina na začiatku slova bola rozšírená vsunutím samohlásky do podoby → Peszéte podobne ako v toponymách Smola, Pleš, Brod, Brnica → Szomola, Pilis, Borod, Bernece; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol maďarský názov Peszéte späťprevzatý do slovenčiny v podobe Peseta, (ktorej význam bol pre vtedajšieho slovenského používateľa už zrejme nejasný) s tým, že názov v slovenčine už nezískal svoju pôvodnú slovenskú podobu Psota. Porovnaj aj názov z územia Poľska: Sinagóra-Psota, osada v Poľsku v Mazovskom vojvodstve v Žurominskom powiateHORŇANSKÝ, I.: Geografické názvy z apelatívneho slovného základu pes. Kultúra slova, Bratislava, ročník 48, 2014, č. 5, s. 261-268. [cit. 2021-07-12]..
Referencie
Kategória:Potoky na Slovensku Kategória:Povodie Ipľa Kategória:Vodné toky v okrese Lučenec Kategória:Vodné toky v Revúckej vrchovine