Plešná (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná)Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 2. S. 47. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 41. Dostupné online na [cit. 2021-07-23]. je potok v regióne Zamagurie na území obce Lechnica v okrese Kežmarok. Je to pravostranný prítok Lipníka v povodí Dunajca; má dĺžku 1,7 km. Je vodným tokom IV. rádu.
Opis toku Vodný tok Plešná pramení na severovýchodnom okraji územia obce Lechnica vo vzdialenosti 150 m od hrebeňa, po ktorom prebieha obecná hranica medzi obcami Lechnica z jednej strany a Lesnicou a Haligovcami v okrese Stará Ľubovňa z druhej strany. Pramení v nadmorskej výške 789 m na severozápadnom úbočí vrchu Plešná (Pieniny)Geografické názvy okresu Stará Ľubovňa A10. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-196/1988 zo 11.7.1988. 58 s. S. 15, 25 a 51. ISBN 80-85164-14-0. (889 m n. m.) (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná). Pramení a preteká geomorfologickými jednotkami: geomorfologická oblasť Východné Beskydy, geomorfologický celok: PieninyNázvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S.12. 079-902-87 NVA.KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [cit. 2021-07-16]. . Od prameňa tečie cez les západným smerom územím obce Lechnica; po 400 m sa stáča do juhozápadného smeru stále v lese; posledných 200 m svojho toku tečie južným smerom v lese tvoriac obecnú hranicu medzi Lechnicou a Haligovcami a na okraji lesa vo výške 479 m n. m. ústi do potoka Lipník. Lipník ďalej ústi do Dunajca ako jeho pravostranný prítok.
Pôvod názvu Na vodný tok Plešná bol prenesený bez zmeny názov vrchu Plešná (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná)Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6811/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 92 názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 41-44. Dostupné online na [cit. 2021-07-22].Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 98. Bratislava 1976. 79-002-76. s nadmorskou výškou 889 m n. m. v geomorfologickom celku Pieniny; do rovnakej formálnej kategórie názvov sa zaraďujú názvy s adjektívami s formantom -n-á (adjektíva ženského gramatického rodu), napr. Blatná, Dolná, Hradná, Kamenná, Krížna, Lazná, Lúčna, Zlatná. Názov vrchu Plešná má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene pleš, plešina s významom drevinami neporastená obyčajne trávnatá plocha v lese, najčastejšie kopec, vrch, čiže plešina, holina, lysina. V pomenovacom procese vrchu Plešná bola v období pomenovania motivačným prvkom vlastnosť vrchu porasteného lesom s charakteristickými plochami bez stromového porastuKRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (1-53). In: Kultúra slova, 2014, roč. 48, č. 6, s. 333-335. ISSN 0023-5202. . Najstaršia písomná zmienka o obci Lechnica je v listine z roka 1272, o obci Lesnica 1297 a o obci Haligovce 1338; .
Podobný pôvod názvu zo slovného základu pleš má veľmi veľký počet slovenských toponým, z ktorých na ilustráciu vyberáme jednoslovné geografické názvy: Plešel, Plešík, Plešivá, Plešivka, Pleškov, Plieška, Pliešky, Podplieštie a veľmi početné názvy s frekvenciou výskytu vyše 10 × Pleš, Plešina, Plešiny, Plešivec.
Referencie
Kategória:Potoky na Slovensku Kategória:Povodie Dunajca Kategória:Vodné toky v okrese Kežmarok