Phil Jackson, vlastným menom Philip Douglas Jackson (* 17. septembra 1945, Deer Lodge) je americký basketbalový tréner a bývalý basketbalový hráč. Je držiteľom rekordu v počte vyhraných šampionátov NBA (ako tréner a hráč). V kluboch, ktoré viedol, trénoval viacerých slávnych hráčov akými boli napríklad Michael Jordan, Kobe Bryant, Shaquille O’Neal, Scottie Pippen, Dennis Rodman či Karl Malone.
Svoju profesionálnu basketbalovú kariéru začal v klube New York Knicks, s ktorým v rokoch 1970 a 1973 vyhral titul NBA, čo bolo jediný krát v histórii klubu. Koncom 70. rokov prestúpil do New Jersey Nets, kde ukončil svoju kariéru. V roku 1987 sa stal asistentom a v roku 1989 hlavným trénerom Chicago Bulls, s ktorým vyhral šesť ligových titulov v priebehu deviatich sezón po sebe. Bulls opustil v roku 1998, čo bolo v rovnakom čase ako odchod Michaela Jordana. Po ročnej prestávke od trénovania sa stal hlavným trénerom Los Angeles Lakers. Tento klub pod jeho vedením vyhral celkovo päť majstrovských titulov NBA. Trénerskú kariéru ukončil v roku 2011. V rokoch 2014 až 2017 bol prezidentom New York Knicks.
Jackson je uznávaný ako jeden z najlepších trénerov v histórii NBA. Celkovo získal 13 ligových titulov - 11 ako tréner (6 s Chicago Bulls, 5 s Los Angeles Lakers) a 2 ako hráč (s New York Knicks). Je historickým lídrom v pomere víťazstiev v zápasoch odohraným pod jeho vedením (70,4 percenta). V roku 1996 bol zvolený do zostavy 50. výročia NBA ako jeden z desiatich najlepších trénerov v histórii. V roku 2007 bol zaradený do basketbalovej siene slávy.
Počas svojej trénerskej kariéry bol známy tým, že používal tzv. útočné trojuholníky a Zen-budhizmus počas tréningu (z čoho pochádza jeho prezývka „Zen Master (zenový majster)“). Je autorom mnohých kníh, napr. Sacred Hoops: Spiritual Lessons of a Hardwood Warrior a Posledná sezóna: Tím, ktorý hľadá svoju dušu, ktoré boli na zozname bestsellerov New York Times.
Mladosť a stredná škola V mladosti hrával basketbal, americký futbal, bejzbal a hod diskom. Počas navštevovania strednej školy vo Willistone v Severnej Dakote bol členom školského basketbalového tímu. V tom čase dostal prezývku „Bones“ ("Kosti").
So školským tímom dvakrát vyhral štátny šampionát. V roku 1963 v rozhodujúcom zápase zaznamenal 35 bodov, čím vytvoril turnajový rekord v celkovom počte získaných bodov (96). Potom si ho všimol Bill Fitch, tréner basketbalového tímu Severnej Dakoty, ktorý sa snažil presvedčiť Jacksona, aby sa k nim pridal.
Univerzitné pôsobenie Do tímu vedeného Fitchom sa napokon pripojil v roku 1963, no vtedajšie pravidlá NCAA nedovoľovali prvákom hrať v akademických súťažiach. V prvej sezóne zápasu Jacksonovho univerzitného klubu Fighting Sioux získal tretie miesto v druhej divízii NCAA, pričom priemerne zaznamenal 11,8 bodu a 11,6 doskoku na zápas.
V sezóne 1965/1966 mal Jackson v priemere 10 bodov viac na zápas (21,8 a 12,9), no ani tentoraz sa jeho tímu nepodarilo postúpiť do finále a sezónu tak napokon ukončil s klubom na 4. mieste. Rovnako ako v predchádzajúcej sezóne, Fighting Sioux prehral s basketbalovým tímom University of Southern Illinois.
Jackson v poslednom ročníku štúdia a zároveň reprezentovania Fighting Sioux zaznamenal v priemere 27,4 bodu a 14,4 doskoku na zápas, no tímu sa nepodarilo zopakovať ani výsledok z predchádzajúcej sezóny.
V každej sezóne bol vybraný do najlepšieho mužstva ročníka a dvakrát (v rokoch 1966 a 1967) bol ocenený titulom najužitočnejšieho hráča konferencie Juh-Stred. Vo farbách Fighting Sioux nazbieral Jackson celkovo 1708 bodov (piate miesto na historickom zozname tímu) a 1109 doskokov (tretie).
Profesionálna kariéra (1967-1980) náhľad|212x212bod| Jackson v roku 1968.
New York Knicks (1967 – 1978)
Začiatky, zranenie a prvý šampionát (1967-1970) Jackson, ktorý počas štúdií vyrástol o dva palce a po ukončení štúdia meral 207 cm, bol súčasťou draftu NBA v roku 1967, kde ho vybral klub New York Knicks.
Presťahovanie sa do New Yorku prinieslo v Jacksonovom živote významné zmeny. Rozviedol sa s manželkou a začal experimentovať s marihuanou a LSD. Po rokoch uviedol, že vyskúšanie drog bolo dôležitým okamihom v jeho živote, keďže už vedel, čomu sa musí vyhýbať. V tom čase bol inšpirovaný knihou s názvom Zen a umenie údržby motocykla a snažil sa nájsť cestu k dokonalosti.
Ako nováčik dokázal za svoj názor bojovať v šatni, často súperil s hráčmi s oveľa dlhšími skúsenosťami v hre, ktorí ho nazývali „Head'n'Shoulders“. Vzhľadom na malý počet odohraných minút nebol Jackson strelcom v tíme Knicks ako dovtedy, čo ho prinútilo sústrediť sa na obrannú hru.
V prvej sezóne v NBA odohral 74 zápasov základnej časti a 6 zápasov vyraďovacej časti, s priemerom 6,2 bodu a 4,2 doskoku na zápas. Tieto štatistiky mu umožnili ocitnúť sa spolu so svojím tímovým kolegom - Waltom Frazierom - v prvej päťke nováčikov sezóny.
V sezóne 1968/1969 Jackson odohral len 47 zápasov základnej časti, pričom zaznamenal priemerne 7,1 bodu a 5,2 asistencie na zápas. Utrpel zranenie chrbtice, ktoré ho vyradilo z hry počas nasledujúcej sezóny. Počas rekonvalescencie sa stal neoficiálnym asistentom vtedajšieho trénera Knicks - Williama Holzmana, kde sa učil viesť tím. Bola to sezóna, v ktorej Knicks vyhrali svoj tím vôbec prvý šampionát NBA.
Postupný vývoj a druhý šampionát (1970-1973) Po viac ako ročnej prestávke sa Jackson vrátil hrať za Knicks, pričom počas sezóny zaznamenal priemerne 4,7 bodu a 3,4 doskoku na zápas. Odohral 71 zápasov základnej časti a 5 play off, počas ktorých trikrát nezískal ani bod.
V ďalších dvoch sezónach Jackson zaznamenal štatistický progres. V sezóne 1971/1972 zaznamenal 7,2 bodu a 4,1 doskoku na zápas a v ďalšej 8,1 bodu a 4,3 doskoku, bol jedným z kľúčových rezervných hráčov Knicks, ktorí po výhre nad Los Angeles Lakers 4:1 vyhrali. šampionát NBA druhýkrát. Tentokrát však Jackson hral v každom zo zápasov finálovej série s priemerom 8,4 bodu a 5,6 doskoku na zápas.
Vrchol kariéry (1973-1975) V sezóne 1973/1974 sa Jackson objavil vo všetkých 82 zápasoch základnej časti, čo bolo po jediný raz vo svojej kariére, pričom zaznamenal v priemere 11,1 bodu a 5,8 doskoku na zápas, pričom na ihrisku strávil v priemere 25 zo 48 minút. V tom čase bol tiež na 13. mieste v štatistike najlepších obrancov ligy (podľa počtu bodov získaných súpermi na 100 držaní lopty) a so skóre 1,8 percenta medzi hráčmi s najlepším percentom zblokovaných striel. V zápase proti Clevelandu Cavaliers hranému 1. decembra 1973 získal 30 bodov (pri 43 minútach na ihrisku), čo je jeho kariérny rekord.
V play-off sa Jackson objavil v 12 zápasoch. V semifinále konferencie Knicks porazili Capitol Bullets 4:3, no v ďalšom kole vypadli a podľahli Boston Celtics 4:1. V poslednom zápase série Jackson nazbieral 27 bodov (najviac z hráčov Knicks), čím vytvoril svoj kariérny rekord v play-off.
Zápasy ročníka 1974/1975 boli štatisticky veľmi podobné tým predchádzajúcim. V základnej časti odohral 78 zápasov, v ktorých zaznamenal dvakrát viac ako 20 bodov. V tom čase bol na ihrisku v priemere 29,3 minúty (najviac v kariére), zaznamenal v priemere 10,8 bodu a 7,7 doskoku na zápas. Bol tiež najfaulovanejším hráčom základnej časti (spolu s Bobom Dandridgeom), s 330 osobnými chybami. V play-off Knicks tentoraz vypadli už v prvom kole po prehre 2:1 s Houston Rockets. Štatisticky najlepšie Jacksonovi vyšla druhá sezóna, kedy hral v Knicks, kde zaznamenal 12 bodov a zaznamenal 10 doskokov (najviac v tíme).
Posledné roky v Knicks (1975-1978) V nasledujúcich rokoch sa Jacksonova úloha v Knicks postupne znižovala. Hoci v sezóne 1975/1976 odohral 80 zápasov, na ihrisku strávil iba 18,3 minúty na zápas, pričom zaznamenal priemer 6 bodov a 4,3 doskoku (jedenásťkrát skóroval cez 10 bodov) Knicks sa nedokázali kvalifikovať do play-off, sezónu ukončili štvrtí v Atlantickej divízii s 38 víťazstvami a 44 prehrami.
V sezóne 1976/1977 strávil Jackson na ihrisku len 13,6 minúty na zápas (so 76 odohratými zápasmi), pričom zaznamenal priemerne 3,4 bodu a 3 doskoky. Iba šesťkrát zaznamenal viac ako 10 bodov a Knicks sa opäť nepodarilo kvalifikovať do play-off (bilancia 40-42).
Posledná sezóna v Knicks bola pre Jacksona štatisticky najhoršou sezónou v celej jeho kariére. Nastúpil len v 63 zápasoch s priemerom 2,4 bodu na zápas a 1,3 doskoku, pričom na ihrisku hral v priemere 10,4 minúty. Knicks však postúpili do play-off. V prvom kole zdolali Cleveland Cavaliers 2:0, no následne prehrali v semifinále koferenecie s klubom Philadelphia 76ers 4:0. Jackson hral vo všetkých zápasoch, ktoré hrali Newyorčania.
New Jersey Nets (1978 – 1980) 8. júna 1978 bol Jackson vymenený počas draftu v roku 1978 do New Jersey Nets výmenou za voľby v prvom kole v rokoch 1978 a 1979. Z Knicks tak odišiel po jedenástich odohratých sezónach.
V prvej sezóne za Nets Jackson odohral 59 zápasov s priemerom 6,3 bodu a 3 doskokov na zápas, pričom na ihrisku strávil priemerne 18,3 minúty. Nets ukončili sezónu na treťom mieste v Atlantickej divízii a do play off postúpili s bilanciou 37-45. Po prehre 2:0 s Philadelphiou 76ers však vypadli už v prvom kole. Jackson odohral v oboch zápasoch celkovo 20 minút a zaznamenal 4 body a 3 doskoky.
Sezóna 1979/1980 bola poslednou a najkratšou sezónou v Jacksonovej kariére. Odohral iba 16 zápasov, v ktorých zaznamenal v priemere 4,1 bodu a 1,5 doskoku na zápas.
Trénerská kariéra (1978-2011) Štýl práce Na Jacksonovu trénerskú prácu mala veľký vplyv filozofia pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky. V rámci svojich tréningov využíval meditáciu a praktiky súvisiace so zenom (odtiaľ prezývka „Zenový majster“ ). Snažil sa hráčov inšpirovať, namiesto toho, aby ich usmerňoval. Veril, že každý hráč je dôležitým prvkom celku, ktorým je tím. Bol založený na psychológii, individuálnom prístupe k hráčom, snažiac sa z každého vydolovať jeho pravú podstatu, zbavenú strachov a nadmerného ega. Týmto spôsobom presvedčil hráčov, aby sa obetovali pre úspech tímu.
Veril, že sa netreba sústrediť na víťazstvo, ale na vytvorenie čo najlepších podmienok pre víťazstvo. Závislosť navíťazstve nazval „hrou porazených“.
Jacksonov štýl práce bol vyjadrený v útočnej taktike trojuholníka, ktorú používal a ktorá je označovaná za najdominantnejšiu taktiku v histórii basketbalu. Počas 20 rokov, v ktorých viedol Chicago Bulls a Los Angeles Lakers týmto spôsobom vyhral 11 majstrovstiev NBA.
Začiatky (1978-1987) Po skončení basketbalovej kariéry sa stal asistentom trénera v New Jersey Nets, jeho poslednom tíme jeho aktívnej hráčskej kariéry. Potom pôsobil v nižšej lige CBA a portorickej BSN. Po prevzatí Albany Patroons v roku 1982 chcel vytvoriť dokonalý tím, v ktorom by bol každý basketbalista nielen rovnako dôležitý pre tím, ale mal by dokonca rovnaký plat. Mužstvo rozdelil na päťky, ktoré hrali rovnomerne a až v posledných minútach uviedol na ihrisko hráčov, ktorí predtým podávali najlepšie výkony. Vtedy sa naučil ako sa vysporiadať s hráčmi, ktorí hrajú len pre individuálne výsledky a sústredil sa na to urobiť z nich hráčov, ktorí sa obetujú pre tím. Tých, ktorí odmietli počúvať, vyhodili z mužstva. Príkladom je Michael Graham, ktorý bol jedným z najlepších hráčov Patronov, ale odmietol prijať Jacksonovu filozofiu. Nakoniec v sezóne 1983/1984 doviedol mužstvo až k šampionátu CBA, vďaka čomu získal v tejto lige titul tréner roka. Potom však odstúpil z vedenia tímu, pretože si myslel, že pokazil Grahamovu kariéru. Počas pôsobenia v Portoriku s tímami Piratas de Quebradillas a Gallitos de Isabela sa naučil ovládať svoje emócie, keďže tam bolo viac bitiek medzi hráčmi a fanúšikmi.
Po odchode z CBA sa pokúsil stať sa asistentom trénera v New York Knicks, ale jeho bývalý klub neprejavil záujem. Vtedy začal uvažovať o zmene odvetvia jeho pôsobenia. Keď sa zaregistroval ako nezamestnaný, zavolal ho Jerry Krause, aby sa pripojil k trénerskému tímu Chicago Bulls.
Chicago Bulls (1987-1998) náhľad|298x298bod| Jackson počas poslednej sezóny v Bulls.
Začiatky (1987-1989)