Tibetsko-barmské jazyky alebo tibetobarmské jazykyDOLNÍK, J. Všeobecná jazykoveda. Bratislava: Veda, 2009. S. 100 sú vetva sinotibetských jazykov. Hovorí sa nimi v Himalájach, Mjanmarsku a sčasti v Bangladéši a Thajsku.
Početne najvýznamnejšie sú tieto jazyky: tibetčina barmčina ioština (loloština) (v Číne) tchu-ťia (v Číne) karenčina (v Mjanmarsku a Thajsku)) pajčina (v Číne) cha-ni (akha) (v Číne a Mjanmarsku) kačjinčina (v Mjanmarsku a Číne), v Číne označovaná ťingpchoština (ďjinpchoština, czinpoština) li-su (v Číne a Mjanmarsku) la-chu (v Číne a Mjanmarsku) na-si (v Číne) manípučina (v Indii) nágčina (v Indii) tamangčina (v Nepále) névárčina (v Nepále) magarčina (v Nepále) dzongkha (v Bhutáne, Indii a Nepále) bodoština (v Indii) čchiangčina (v Číne)
Delenie Ich delenie je sporné, známe sú tieto delenia:
Delenie 1 tibetské jazyky (najmä tibetčina, dzongkha) barmské jazyky (najmä barmčina, kačjinčina, čjin) bodosko-garoské jazyky (barské jazyky) bodoské jazyky garoské jazyky karenské jazyky (karenčina)
Delenie 2 tibetské jazyky himalájske jazyky barmské jazyky kačjinské jazyky (najmä kačjinčina) ioské jazyky (najmä ioština) karenské jazyky
Delenie 3 (Matisoff) kamarupské jazyky kuki-čjinsko-nágske jazyky (kuki-čjin-naga) aborsko-mirisko-daflaské jazyky (abor-miri-dafla) bodosko-garoské jazyky (bodo-garo) himalájske jazyky mahasko-kirantské jazyky (maha-kiranti) tibetsko-kinaurské jazyky (tibeto-kinauri) čchiangčina (čchiang) ťingpchosko -nungsko-luské jazyky (ťingpcho-nung-lu) kačjinské jazyky nungské jazyky luské jazyky lolosko – barmsko - na-siské jazyky (lolo-barmčina-na-si) karenské jazyky pajské jazyky
Poznámka: Už uvedené zoskupenia druhej úrovne v tomto delení sú väčšinou len geografické.
Delenie 4 Pozri delenia uvedené v článku sinotibetské jazyky
Delenie 5 (Ethnologue)
I. pajčina
II. himalájske jazyky A. mahasko-kirantské jazyky (mahakiranti) i. kchangsko-magarsko-chepangsko*-sunvarské jazyky (kchang-magar-chepang*-sunvari) a. chepang* b. kchangské jazyky c. magarské jazyky d. sunvárske jazyky ii. kirantské jazyky (kiranti) a. tomyang* b. východné c. západné iii. névárske jazyky (névári) B. tibetsko-kanaurské (tibeto-kanauri) i. dzalakha* ii. lepčaské jazyky iii. západohimalájske jazyky iv. tibetské jazyky a. tshangla* b. dhimal* c. tamangčina d. tibetčina C. Baima* (neklasifikovaný)
III. ťingpchosko-konyaksko*-bodoské jazyky (ťingpcho-konyak-bodo) A. ťingpchosko-luské jazyky B. konyaksko*-bodosko-garoské jazyky
IV. karenské jazyky A. pa-o B. zayein* C. pho D. sgaw-*bghai i. bghai* ii. brek* iii. kayah* iv. sgaw E. zayeinské* karenské (neklasifikované)
V. kuki-čjinsko-nágske jazyky (kuki-čjin-naga) A. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin) i. stredné ii. severné iii. južné B. nágske jazyky i. angami-pochuri* ii. ao* iii. tangkhul* iv. neklasifikované nágske v. zeme*
VI. lolosko-barmské jazyky (lol-barmčina) A. burmish* i. severné ii. južné iii. neklasifikované burmish* B. loloské jazyky i. severné a. li-su b. samei* c. iotčina i. južné ii. neklasifikované loloské C. na-si D. phula* (nekladifikované)
VII. manípurčina
VIII. mikirské jazyky (mikir)
IX. severoásámske jazyky A. deng B. tani*
X. nungské jazyky
XI. tangutsko-čchiangské jazyky (tangut-čchiang) A. čchiang B. rGyarong*
XII. tchu-ťia
XII. neklasifikované tibetsko-barmské jazyky
XIV. západobodské jazyky
XV. mru*
Delenie 6 (Bradley, 1997)
I. Bodské jazyky (= Západná vetva) A. bodské jazyky i. stredobodské jazyky (= tibetské jazyky) a. západotibetské jazyky b. stredotibetské jazyky i) západné ii) mNgaẖris* iii) gTsang* iv) dBus* (= centrálne stredotibetské) v) juhotibetské c. antuoské tibetské jazyky (= severovýchodné tibetské jazyky) d. kchangské tibetské jazyky (= serverovýchodné tibetské jazyky) ii. západobodské jazyky (= gurungské, tamangské) iii.východobodské jazyky (= Bumthangské jazyky) iv. tshangla* (= východobodické* jazyky) v. západohimalájske jazyky (= kanaurské jazyky, kanauri) B. himalájske jazyky i. stredné ii. kirantské jazyky (kiranti)
II. jazyky severovýchodnej Indie (= salské jazyky, sal) A. bodosko-garoské jazyky (bodo-garo) i. severonágske jazyky B. ťing-pcho C. luské jazyky (= sakské jazyky, sak) D. pyu*
III. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin) A. juhonágske jazyky B. kuki C. čjin D. mikirské jazyky (=arleng, mikir)
IV. stredné A. lepčaské jazyky (lepča) B. západoarunačálske jazyky C. adisko-misingsko*- nišiské (=adi-mising, niši, abor -miri-dafla, tani) D. digarish* 'mishmi'* E. keman* 'mishmi'* F. rawang* (= nungské jazyky)
V. severovýchodné
VI. juhovýchodné A. barmsko-loloské jazyky (= burmic*) i. mru ii. gong* iii. burmish* iv. loloské jazyky a. severné b. stredné c. južné B. karenské jazyky
Delenie 7 (Benedict, 1972)
O rozsahu pojmu tibetsko-barmské jazyky v tomto delení pozri sinotibetské jazyky.
I. tibetsko-kanaurské jazyky (=bodsko-himalájske) A. bodské jazyky (vo východnom a južnom Tibete) - zahŕňajú tibetčinu, gyarung*, takpa*, tsangla*, murmčina (murmi) a gurungčina (gurung);
B. himalájske jazyky i. „hlavné“ himalájske (v západnom Tibete, západnej Indii) – zahŕňa kanaurčinu, chitkhuli*, thebor*, kanashi*, rangloi*, bunan*, manchati*, chamba lahuli* a zhang-zhung* (čang-čung??); ii. „menšie“ himalájske (v štáte Uttaránčal) - zahŕňa rangkas*, darmiya*, chaudangsi* a byangsi*. iii. dzorgai* (v štáte S’-čchuan) ? iv. lepčaské (lepča, v štáte Sikkim) ? v. magarské jazyky (v Nepáli) ?
II. bahing*-vayu* (= kirantské jazyky, kiranti) (v Nepáli) A. bahing*- zahŕňa jazyky sunvarčina (sunvari), dumi*, khaling* a račina (rai). B. khambu* - zahŕňa sang-pchang, nachereng*, rodong*, walingčina, rungchengbung*, lambichong* (lam-pi-čchung??), chingtang* (čch'ng-tchang ??), limbu a yakha* C. vayu*-chepang* D. névárske jazyky (névári) ?
III. aborsko-mirisko-daflaské jazyky (= abor-miri-dafla, miriské jazyky, severoásámske jazyky) (v Sikkime, severný Ásám)
IV. kačjinské jazyky (v severnom Mjanmarsku)
V. Barmsko-loloské (= burmish*) (v štátoch S’-čchuan, Jün-nan, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam) A. barmsko-*maruské (=barmčina-*maru) - zahŕňa jazyky phön*, lashi*, atsi* a achang*. B. juhololoské - zahŕňa jazyky phunoi*, cha-ni (akha), la-chu, čiernololočtina, bielololočtina a müng* C. severololoské - zahŕňa li-su, ahi*, nyi*, lolopho, chöko*, phupha*, ulu* a independent lolo* D. kanburi* lawa* v Thajsku E. mo-suo (= na-si) (v západnom Jün-nane) F. hsi*-fan* (v západnom S’-čchuan) - zahŕňa manyak*, horpa*, menia* a muli* G. tangutčina (tangut, v severozápadnej Číne) H. nungské jazyky ?
VI. bodosko-garoské jazyky (= barské jazyky) {v severnom Ásáme, severné Mjanmarsko) A. Bodoské jazyky (bodo)- zahŕňajú jazyk dimasa* B. Garoské jazyky (garo) i. Garo A ii. Garo B C. „naked* nága“ (= konyak*) ? - zahŕňajú banpara, tableng*, namsang*, tamlu*, moshang* a čchang. D. chairel* ?
VII. kuki-nágske (=kuki-nága, kukiské) (v severnej ásámsko-mjanmarskej oblasti) A. stredokukiské B. severokukiské C. starokukiské D. juhokukiské E. severonágske F. juhonágske
Komentáre k tejto klasifikácii:
Zdá sa, že dzorgai*, lepčaské jazyky a magarské jazyky sa najviac podobajú tibetsko-kanaurskej vetve. Lepča je možno oddelená prechodná vetva podobne ako kačjinčina. Magarčina sa podobá aj na bahing*-vayu*.
Névárske jazykyi sú podobné s bahingom* aj s khambu*. Aka* (= hrusso*) možno patrí do abor-miri-dafla. Digaro*, miju* (mi-ťü??) a dhimal* možno takisto patria do abor-miri-dafla, ale je to ešte nepravdepodobnejšie. Kačjinské jazyky sú zrejme prechodná vetva s črtami podobnými vštekým ostatným vetvám. Kadu-andro-sengmai* (=Luština) a taman* možno patria do kačjinských jazykov.
Nungčina možno patrí do barmsko-loloskej skupiny, ale podobá sa aj na kačjinčinu. Pyu* sa podobá na nungčinu.
Deori Chutiya* (severný Ásám) patrí do bodosko-garoských jazykov, ale je neisté do ktorrej podskupiny.
(*) Pre nedostupnosť v pôvodnom (anglickom) znení a pravopise
Iné projekty
Zdroje