Skopas () bol starogrécky miestny vládca v tesálskom Krannóne.
Skopas, syn Kreóna z Krannónu, patril k tesálskej dynastii Skopadovcov, ktorú založil jeho starý otec Skopas I. Skopadovci patrili k najmocnejších šľachtickým rodom, ktorí aj bez kráľovského titulu spravovali svoju krajinu (často svojou prefíkanosťou a peniazmi). Radi podporovali umenie a literatúru, ako mnohé iné slávne rody snažili sa obklopovať najslávnejšími mužmi Grécka, ktorí by šírili ich slávu medzi všetkými Hellénmi (patril medzi nich napr. básnik Simónides).
O Skopasovi sa zachovalo len málo historických správ. Jeho matka Echekrateia bola pravdepodobne dcérou Echekratida z rodu Aleuovcov, ktorý vládol v Larise (je pravdepodobné, že manželsky zväzok Kreóna a Echekrateie bol v prospech spoločného záujmu ich rodov, básnik Theokritos opisuje ich až idylické spolunažívanieTheokritos, Eidyllia, XVI, 34 ). Rímsky básnik Ovidius označoval Skopasa ako sanguis Aleuae („z krvi Aleuovcov“), čo zrejme odkazuje na jeho pôvod zo strany matky.Ovidius, P. Ovidi Nasonis: Ibis, 321 a 509 Niektorí historici (K. J. Beloch, E. Mayer) uvádzajú, že Skopas bol tesálsky tagos (tagos bol hlavným úradníkom v Tesálii, civilným i vojenským vodcom (jeho úrad sa volal tageia), keď v roku 369 pred Kr. založili nový tesálsky spolok, prestal existovať úplne). Vyvodzujú si to z Fainovho písomného diela O zabíjaní tyranov z pomsty. Uvádzajú, že jeho úrad nasledoval po úrade Antiocha (Antiochos, Skopas a Aleuas), a to medzi rokmi 511 až 498 pred Kr. Tento zoznam tagoi je však zostavený iba na dohade. Presvedčivý dôkaz o tom, že Skopas bol tagos zatiaľ nie je. Skopas vládol v druhej polovici 6. stor. pred Kr.
Podľa spisovateľa Athénaia peripatetik Fainias z Eresu v knihe O zabíjaní tyranov z pomsty uvádzal, že Skopas, syn Kreóna a vnuk bývalého Skopasa, počas celého svojho života veľmi rád pil a že sa z večierkov vracal sediac na tróne nesený štyrmi nosičmi. Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 11,51. V príbehu, ktorý zaznamenal Cicero, (Cicero, De Oratore II, 352-353 ) sa Skopas ukázal ako zlý hostiteľ a zaplatil za to. Skopas totiž na hostine obvinil Simónida, že v oslavných piesňach chváli Dioskúrov viac ako jeho. Bola to dvojitá urážka proti jeho hosťovi básnikovi a proti božským bratom. Čoskoro nasledoval trest (príbeh je typickou ukážkou theoxenie). Strecha domu sa náhle zrútila pričom zabila Skopasa i s jeho rodinou. Jediný, kto z domu unikol, bol jeho priateľ Simonides, zázračne zachránený dvojčatami, ktorí ho na poslednú chvíľu privolali k dverám. Quintilianus považoval časť tohto príbehu za vymyslenú: „Čo sa mňa týka, časť príbehu, ktorý sa týka Kastora a Polluxa, považujem za čisto fiktívnu, keďže sám básnik túto udalosť nikde nespomenul; a sotva by mlčal o prípade, ktorý mu slúžil ku cti.“Quintilianus, Oratoriae institutionis, XI, 2, 16. Simonides však v skutočnosti napísal epinikion (oslavnú pieseň, báseň) na Antiocha, ktorý v ruinách domu zomrel. Antiochos bol syn Echekratida a Dysirisy, ktorá bola Skopasovou sestrou.
Simónides napísal pre Skopasa epinikion (oslavnú pieseň, báseň), ktorý sa podľa talianskeho historika Luigiho Morettiho zdá byť spojený s jeho víťazstvom v panhelénskych hrách zrejme v preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom (oslavovaný bol majiteľ víťazného vozu, nie vozataj). Moretti ho ale do svojho zoznamu olympijských víťazov staroveku nezaradil, lebo podľa neho nič nedokazuje, že tu išlo o olympijské víťazstvo. V archeologickej lokalite egyptského Oxyrhynchu sa našiel fragment papyrusu (P. Oxy. XXV 2432P. Oxy. XXV 2432 ), na ktorom je zrejme zaznamenaná oslavná pieseň na Skopasa od Simónida.
Referencie a bibliografia
Pozri aj Zoznam olympijských víťazov staroveku
Kategória:Vládcovia starovekého Grécka