Svätý Arsen Iqalthoeli (iné mená pozri nižšie; * okolo 1050, Iqaltho, Gruzínsko† 6. február 1127, tamže) bol gruzínsky kresťanský filozof, filológ, kánonista, spisovateľ, prekladateľ a mních, popredná náboženská osobnosť gruzínskych stredovekých dejín, duchovný radca gruzínskeho kráľa Dávida IV.
Podieľal sa na rozvoji školstva a cirkevného usporiadania v stredovekom Gruzínsku, založil akadémiu v Monastieri Gelati a neskôr akadémiu v Iqalthskom kláštore. Jeho najvýznamnejším dielom bolo Dogmatikoni. Gruzínskou pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho pamiatku si pripomínajú 6. februára.
Mená
Arsen Iqalthoeli, iné prepisyPozri tabuľku In:: Arsen Ikalthoeli, Arsen Ikaltoeli Arsénios z Iqaltha, iné prepisy:Arsénios z Ikaltha, Arsénios z Ikalta niekedy býva stotožňovaný s inými osobami
Životopis vľavo|náhľad|Chrám v monastieri Ikalto Arsen a narodil do gruzínskej šľachtickej rodiny. Vzdelanie získal v Ikaltskom kláštore, kde sa pravdepodobne stal aj mníchom. Neskôr študoval na Manganskej akadémii v Konštantínopole, kde boli jeho učiteľmi Michaél Psellos a Ióannes Italos. Neskôr vstúpil do Monastiera svätého Simeona Divotvorcu pri Antiochii, na tzv. Čiernej hore, kde mal naňho veľký vplyv Gruzínec Efrém Mcire. V kláštore začal tvoriť vlastnú tvorbu a do gruzínčiny preložil niektoré staršie grécke diela. Skúmal dôvody rozchodu chalcedónskeho kresťanstva so staroorientálnymi cirkvami. Istý čas pôsobil v Monastieri Kalypos na hore Sinaj. Zrejme po Efrémovej smrti (1101) sa vrátil do Konštantínopola, kde vstúpil do Monastiera svätého Juraja. V kláštore pracoval na svojich ďalších dielach, predovšetkým na Dogmatikone.
Začiatkom 12. storočia sa na pozvanie gruzínskeho kráľa Dávida IV. vrátil do Gruzínska, kde sa podieľal na rozvoji miestnej cirkvi. Zapojil sa do reformného procesu a zúčastnil sa ruis-urbniského koncilu (1105). Do gruzínčiny preložil Fótiov Nomokánon o XIV. tituloch. Zúčastnil sa tiež koncilu v Ani, kde obhajoval pravoslávnu dogmatiku pred arménskymi monofyzitmi (resp. miafyzitmi). Inicioval zriadenie Gelatskej akadémie a neskôr, snáď pre nezhody s platónsky orientovaným Ioannom Petricim, aj zriadenie akadémie v Ikalto. V závere života žil v Monastieri Šiomgvime pri Mcchete.
Dielo a myšlienky Arsen bol autorom viacerých diel, pričom väčšina z nich zostáva dodnes nepublikovaná. Napísal životopis svätej Niny, viacero epitafov kráľovi a množstvo jambicko-hymnografických veršov cirkevného charakteru. Preložil Veľký kánon svätého Ondreja Krétskeho, Prameň poznania od Jána z Damasku a niekoľko gréckych hagiografických diel. V Arsenových dielach sa odráža vplyv byzantskej teologickej tradície. V Arsenovom najvýznamnejšom diele Dogmatikoni (Dogmatikon) je badateľný vplyv aristotelovskej filozofie. Ide o súbor prekladov cirkevných otcov. Okrem iných obsahuje napríklad spisy Theodóra Abú Kúrra, Cyrila Alexandijského, Athanasia Sinajského a Jána Damaského, Leva I. Celkovo ide o 31 polemických spisov.
Referencie
Kategória:Gruzínski filozofi Kategória:Gruzínski pravoslávni svätci Kategória:Gruzínski prekladatelia Kategória:Gruzínski spisovatelia Kategória:Kresťanskí mnísi Kategória:Narodenia v 11. storočí Kategória:Úmrtia v 12. storočí Kategória:Gruzínski kánonisti