PhDr. Vahram Chuguryan, PhD. (* 27. september 1974) je slovenský novinár a bývalý hovorca arménskeho pôvodu.

Od marca 2018 do marca 2022 pôsobil ako riaditeľ Sekcie spravodajstva a publicistiky Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), čo zaznamenalo aj množstvo pozitívnych ohlasov, či odborných štúdiíPavol BABOŠ, Branislav DOLNÝ, Radka VICENOVÁ, Aneta VILÁGI: Liberálna demokracia a verejný priestor. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2021. Dostupné online:https://dspace.uniba.sk/bitstream/handle/123456789/21/IMCODED_2021.pdf?sequence=3&isAllowed=y a prieskumovReuters Institute of Oxford, Katedra politológie UK, agentúra MEDIAN SK (až 60 % respondentov označilo RTVS počas funkcie Chuguryana za najobjektívnejšie spravodajstvo). Z pozície odstúpil po obvinení zo šírenia proruských dezinformácií.

Je autorom knihy literatúry faktu o arménskej genocíde 100 rokov ticha (2015).

Život V štúdiu medzinárodných vzťahov začal v rodnom Arménsku a pokračoval v ňom na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V rokoch 20002008 pracoval ako zahraničnopolitický redaktor v Slovenskej televízii.

Od roku 2008 pôsobil ako vedúci Komunikačného oddelenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (SR), ktoré vtedy viedol minister Ľubomír Jahnátek, člen strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD). Od roku 2010 pracoval ako hovorca Slovenského plynárenského priemyslu a neskôr spoločnosti Eustream, pričom v rokoch 20162017 pôsobil na pozícii riaditeľa Komunikačného odboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, vtedy vedeného nominantom Slovenskej národnej strany Petrom Plavčanom. V roku 2017 odišiel zo štátnej služby a začal sa venovať súkromnému podnikaniu so svojou spoločnosťou THE PRESENT s.r.o.

Od 16. marca 2018 do 24. februára 2022 bol riaditeľom Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS.

Kritika a kontroverzie Spor so Spravodajskými odbormi RTVS

Krátko po návrate do RTVS sa ocitol na strane sporu, ktorý prepukol medzi zamestnancami RTVS združenými v Spravodajských odboroch RTVS na jednej strane a novým vedením na čele s generálnym riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom na strane druhej. Podľa televíznej reportérky a spoluzakladateľky odborov Zuzany Kovačič Hanzelovej sa Chuguryan snažil zasahovať do integrity spravodajského vysielania a napokon ju obmedzoval v novinárskej práci. Jedným z bodov sporu bol Chuguryanov zákaz, aby reportéri a moderátori nosili odznaky vyjadrujúce solidaritu so zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom a jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou. Chuguryan odmietol, že by sa jeho zásahy vymykali snahe o „faktografickú presnosť, nestrannosť a profesionálnu kvalitu“ spravodajských príspevkov, kde podľa neho predtým chýbala dostatočná vyváženosť.

Sťažnosti na spôsob vedenia redakcie Napriek tomu, že odchodom skupiny redaktorov združených v spravodajských odboroch sa situácia v redakcii zdanlivo upokojila, pretrvávala kritika politickej nezaujatosti spravodajstva. Počas tretej Ficovej vlády bolo RTVS kritizované za prikrášľovanie obrazu vtedajšieho predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenskej národnej strany Andreja Danka. Podľa medializovaných informácií Chuguryan odmietal, aby v reportážach zaznelo, že Danko sa stretol s osobami na sankčnom zozname a že krajina, ktorú navštívil (Bielorusko), je sankcionovaná na vývoz zbraní, pričom tiež zabránil zverejneniu reportáže o nahrávkach, ktorá dokazovala kontakt Andreja Danka s Alenou Zsuzsovou obvinenou za spoluúčasť na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V januári 2020 v dôsledku kumulácie týchto problémov z RTVS odišli redaktori Erik Potocký a Michal Katuška.

V apríli 2020 sa situácia vyostrila natoľko, že vedúci domácej redakcie spravodajstva a moderátor Miroslav Frindt adresoval generálnemu riaditeľovi Jaromírovi Rezníkovi list, v ktorom sa sťažoval na spôsob, akým Chuguryan vedie redakciu.

Obvinenie zo šírenia proruských dezinformácií v spravodajstve RTVS 23. februára 2022 sa Chuguryan stal terčom kritiky po tom, čo v predchádzajúci večer Jednotka odvysielala epizódu spravodajsko-analytickej relácie Správy a komentáre o kríze na Ukrajine, do ktorej okrem bývalého českého generála Jiřího Šedivého a pedagóga Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Lukáša Marečeka pozvala aj predsedu Slovensko-ruskej spoločnosti Jána Čarnogurského. Čarnogurský vo svojom výstupe šíril faktograficky nesprávne a zavádzajúce informácie o Korsunskom incidente, vojne v Južnom Osetsku a údajnom ohrozovaní Ruska zo strany Ukrajiny, pričom moderátorka Katarína Martinková ponechala tieto tvrdenia bez kritickej oponentúry.

Viacerí vládni politici, novinári i časť verejnosti to označila za nezodpovedné konanie v čase vyhrocovania napätia na Ukrajine zo strany Ruska. Poslanec Európskeho parlamentu zvolený za stranu SPOLU – občianska demokracia Vladimír Bilčík priamo vyzval Rezníka na odvolanie Chuguryana, ktorého zo šírenia dezinformácii obvinil aj predseda výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, bývalý televízny reportér RTVS Kristián Čekovský. Ministerka kultúry Natália Milanová (nominantka OĽANO) podala podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu.

Minister obrany Jaroslav Naď zároveň menoval Chuguryana ako osobu, ktorá sa podieľa na šírení dezinformácií v prospech Ruska prostredníctvom RTVS:

Vedenie RTVS v reakcii na túto kritiku odmietlo, že by konalo nesprávne, a hájilo sa údajnou snahou o vyváženosť spravodajstva.

Opätovná kritika na RTVS padla po tom, čo ráno 24. februára 2022 nezaradila do vysielania mimoriadne spravodajstvo o vypuknutí ruskej invázii na Ukrajinu. Ešte v ten deň podal Chuguryan žiadosť o ukončenie pracovného pomeru, ktorú generálny riaditeľ prijal a vedením sekcie spravodajstva a publicistiky dočasne poveril Attilu Lovásza.

Dielo , 195 s.

Referencie

Použitá literatúra Články v periodikách

Webové stránky

Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Arménski novinári Kategória:Slovenskí hovorcovia Kategória:Pracovníci Rozhlasu a televízie Slovenska Kategória:Absolventi Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici