Javor tatársky () je opadavý, obyčajne viackmenný krovitý strom, vysoký 7 až 10 metrov z rodu javor (Acer) z čeľade mydlovníkovité (Sapindaceae).
Je to druh pôvodne rozšírený v teplých oblastiach juhovýchodnej Európy a Malej Ázie. Do západnej Európy bol zaviedli roku 1759 a skoro našiel uplatnenie aj mimo botanických záhrad.
Opis Javor tatársky má púčiky široko kužeľovité, 2 až 4 mm dlhé, vrcholové obyčajne párne, pazušné často po tri vedľa seba, šupiny tmavohnedé, na okraji s bielym lemom.
Listy sú protistojné a stopkaté, stopky 2 až 4 cm dlhé. Čepele listov sú podlhovasto vajcovité, na báze niekedy s dvoma lalokmi, na okraji dvojito pílkovité, 6 až 9 cm dlhé, 2 až 4 cm široké, dlaňovito žilovaté, na obidvoch stranách svetlo zelené, na jeseň červenajúce, na rube na listových žilách chlpaté.
Kvety javora tatárskeho rastú v priamych koncových metlinách a rozvíjajú sa až po olistení. Kališné lístky sú zelenkasté, do 4 mm dlhé, belavé, riedko chlpaté lupienky. Tyčinky sú dlhšie ako kvetné obaly. Semenník je chlpatý. Kvety rozkvitajú v máji až júni.
Z oplodnených kvetov sa vyvíjajú typické dvojnažky. Sú 2 až 3 cm dlhé, smerom dopredu rozšírené a oblúkovite dovnútra ohnuté. Sprvu zelené, neskôr ich horné hrany dostávajú karmínovočervenú kontúru.
Rozšírenie Pôvodným domovom javora tatárskeho je juhovýchodná Európa, Malá Ázia, Irán a Kaukaz. Slovenskom vedie jeho severná hranica a vyskytuje sa len v jeho južnej časti, tiahne sa od Senca po hranicu s Ukrajinou.
Ekológia Javor tatársky kvitne od mája do júna. Zo všetkých u nás rastúcich javorov najviac odoláva suchu a nie je náročný na pôdu. Je charakteristický pre panónsku oblasť. Netvorí čisté porasty ale vystupuje ako súčasť spodnej vrstvy v lužných lesoch, ďalej v predhoriach mezofilných lesov, na hlbokých sprašových pôdach ale aj na sutinách a skalných svahoch. Optimálne stanovištia má na sprašových pahorkatinách v suchších typoch dubových lesov, maximálne do výšky
Význam a využitie Je to drevina dosť tolerantná voči nízkym teplotám, má zaujímavú textúru a architektúru koruny, ktorá v priebehu roka niekoľko raz mení svoj vzhľad. Má veľkú sadovnícku hodnotu.
Hrozby a choroby Javor tatársky býva napadaný monofágnymi škodcami, ktorí sa bežne vyskytujú aj na ostatných druhoch z čeľade mydlovníkovité. Z motýľov sú to hlavne Phyllonorycter acerifoliella a Stigmella aceris, ktoré sa živia listovými pletivami a vytvárajú na nich typické úzke chodbičky (míny).
Hálky na listoch hostiteľa tvorí z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité (Cecidomyiidae), muška Dasineura rubella a z roztočov (Acari) Aceria cephalonea.
Poddruhy Podľa súčasnej koncepcie sú v rámci rodu javor tatársky akceptované poddruhy: Acer tataricum subsp. aidzuense - prirodzený výskyt od Sachalinu po Japonsko. Acer tataricum subsp. ginnala - prirodzený výskyt Ruský Ďaleký východ až centrálna Čína a Kórea. Acer tataricum subsp. semenovii - prirodzený výskyt stredná Ázia, západný Xinjiang až Afganistan. Acer tataricum subsp. tataricum - prirodzený výskyt stredná Európa až severný Irán. Acer tataricum subsp. theiferum - prirodzený výskyt stredná a juhovýchodná Čína.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Javor Kategória:Listnaté stromy