Koza bezoárová (iné názvy: bezoárová koza, paseng; lat. Capra aegagrus) je druh z rodu koza (Capra).
Vyskytuje sa v lesnatých, krovinatých a skalnatých oblastiach Stredného východu. Divo žijúca populácia sa odhaduje na 70 000 jedincov.
Systematika Vedecký názov Capra aegagrus dal tomuto druhu nemecký prírodovedec Johann Christian Polycarp Erxleben v roku 1777. Opísal ho na základe populácií žijúcich na Kaukaze a v pohorí Taurus.
Koza bezoárová má tieto poddruhy:
koza bezoárová maloázijská/koza bezoárová západná (Capra aegagrus aegagrus) - nominátny poddruh koza bezoárová turkménska (Capra aegagrus turcmenica v širšom zmysle/ Capra aegagrus blythi v širšom zmysle) - Irán, Turkménsko, Pakistan; niekedy sa namiesto tohto poddruhu rozlišujú dva poddruhy Capra aegagrus turcmenica v užšom zmysle a Capra aegagrus blythi v užšom zmysle Capra aegagrus chialtanensis - Balúčistan (Pakistan)
V minulosti sa sem zaraďovala aj koza krétska (Capra aegagrus cretica) z Kréty, dnes zvyčajne pokladaná za zdivočenú kozu domácu
V širšom zmysle u niektorých autorov koza bezoárová zahŕňa aj kozu domácu.
Opis Koza bezoárová v kohútiku meria od 70 do 100 cm a váži od 60 do 90 kg, niekedy aj viac. Dĺžka tela je 120 až 160 cm. Má hnedasté sfarbenie srsti s tmavými pásmi na bruchu a ramenách. Samce majú typickú dlhú, čiernu briadku a veľké rohy, ktoré sa stáčajú smerom dozadu. Rohy najväčších samcov môžu dosahovať dĺžku 105 cm a váhu 3,3 kg.
Spôsob života a správanie Koza bezoárová obýva skalnaté, krovinaté až lesnaté horské oblasti. Živí sa hlavne trávami a bylinami, za potravou sa dokáže šplhať aj na nižšie stromy akými sú borievka alebo dub. Jej predátormi sú leopardy, gepardy, vlky, rysy, medvede, ale aj orly skalné, ktoré lovia mláďatá. Je to spoločenský druh tvoriaci stáda do veľkosti až 131 jedincov, veľkosť stád závisí od ročného obdobia, oblasti a miestnych podmienok. Ruja trvá okolo šesť týždňov. Samice v júni až júli rodia jedno až tri mláďatá. Samce opúšťajú materské stádo takmer vždy vo veku dvoch rokov.
V niektorých oblastiach Turecka dochádza ku kríženiu s kozou domácou.
Rozšírenie Vyskytuje sa v Turecku, Rusku, Gruzínsku, Arménsku, Azerbajdžane, Iraku, Iráne, Turkménsku a Pakistane. V Jordánsku, Libanone a Sýrii je vyhubená a výskyt v Afganistane je nejasný.
V Turecku sa vyskytuje v pohorí Taurus, Pontských vrchoch a k ním priľahlých oblastiach do nadmorskej výšky 3 250 m.
V pohorí Kaukaz obýva horské lesy Gruzínska, Čečenska a Dagestanu do nadmorskej výšky 2 700 m.
V Arménsku sa, podľa prieskumov uskutočnených v rokoch 2006 až 2007, vyskytuje v pohorí Zangezur a vysočinách provincie Sjunik. V Azerbajdžane ju môžeme nájsť v horských oblastiach Nachičevanskej autonómnej republiky. V Iraku sa vyskytuje na severovýchode, v oblastiach blízko hraníc s Tureckom a Iránom. V Iráne, v chránenej oblasti Haftad Gholleh, zvykne obývať predovšetkým strmé skalnaté svahy s dostupnosťou vody orientované na západ, vzdialené od ciest. V Turkménsku obýva pohoria Koppe Dág a Uly Balkan. V Pakistane sa vyskytuje v Národnom parku Kirthar. V Afganistane pravdepodobne obýva horské oblasti blízko hraníc s Iránom a Turkménskom.
Koza bezoárová sa vyskytuje aj v Novom Mexiku, kam bola v roku 1970 introdukovaná z Iránu.
Ohrozenie a ochrana Na červenom zozname IUCN je koza bezoárová zaradená medzi "takmer ohrozené" druhy. Čelí rôznym hrozbám akými sú pytliactvo, konkurencia o potravu s domestikovanými zvieratami a úbytok prirodzeného prostredia spôsobený ťažbou dreva a rozširovaním ľudských osídlení. Trend populácie je stabilný.
Galéria
Zdroje
Iné projekty
Kategória:Turovité