Zob vtáčí () je druh z rodu zob (Ligustrum) z čeľade olivovité (Oleaceae). Je to opadavý, v teplejších oblastiach aj vždyzelený ker, vzácne aj strom. Druh je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy. Je to jediný druh z rodu, ktorý sa vyskytuje v Európe.
Názvy Slovenské názvy tohto druhu sú: zob vtáčí, zob vtačízob; vták. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 2020. S. 831; 930, staršie: vtáčí/vtačí zob obyčajnýČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Príroda. 1984. S. 88; zastarano: vtáčia zobazob. In: Historický slovník slovenského jazyka, vtačízob obecný, ptačízob obecnýREUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 285, ptač(ac)í zobzob. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Ľudové názvy sú: vtáčí/vtačí zob, zob; staršie: zobačka, ptáčí zobačka, zimolýz, samolýš, birjučina, bršlen, bršlinia .
Opis Zob vtáčí je voľne rastúci ker 1 až 3 m vysoký, veľmi vzácne aj strom 5 až 6 m vysoký, bohato rozkonárený. Konáre má holé, olivovozelené, so svetlými, v mladosti okrúhlymi, neskôr podlhovastými lenticelami. Púčiky sú vajcovité, kužeľovité, kryté 4 až 6 šupinami. Šupiny sú spočiatku páperisté.
Zob vtáčí má protistojné listy, krátko stopkaté, stopky sú 3 až 10 mm dlhé, čepele sú jednoduché, kopijovité až obrátene vajcovité, končisté, na báze široko klinovité, celistvookrajové, 3 až 6 cm dlhé, na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, na jeseň fialové.
Obojpohlavné kvety tvoria vrcholové 6 až 8 cm dlhé súkvetia, ktoré pripomínajú drobné metliny orgovánov. Kvety sú štvorpočetné, krátko stopkaté. Kalich je štvorzubý až skoro celistvý, pri okraji riasnatý, asi 1 mm dlhý, svetlozelený. Lievikovitá korunná rúrka je 5 mm dlhá, biela alebo zelenkastá. Tyčinky sú približne rovnako dlhé ako korunná rúrka. Semenník je dvojpuzdrový, čnelka tenká, blizna dvojlaločná. Kvitne v máji až júni.
Plodom je guľatá, čierna, lesklá bobuľa s priemerom 5 až 10 mm. Semená sú elipsoidné, hnedé, po 1 až 2 v každom puzdre.
Rozšírenie Zob vtáčí je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy, na severe zasahuje aj do Švédska a Nórska. Jeho areál presahuje aj do severozápadnej Afriky (Maroko) a ďalej na východ až do západnej Ázie (Turecko, Irán, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko). Dobre naturalizovaný je aj v juhovýchodnej Austrálii, Južnej Afrike, na Azorských ostrovoch, na Novom Zélande, v USA a južnej Kanade.
Ekológia Zob vtáčí obľubuje teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny a lesné lemy. Rastie roztrúsene až hojne v listnatých lesoch na humóznych, čerstvo vlhkých, zvyčajne na vápno bohatších pôdach. Je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.
Na Slovensku bol zaznamenaný jeho najvyšší výskyt v nadmorskej výške 893 m.
Zob vtáčí je považovaný za invazívny druh v Severnej a Južnej Amerike (Kanada, USA, Argentína, Brazília), Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.
Význam a využitie Zob vtáčí je nenáročná drevina vhodná najmä pre tvarované živé ploty. Najlepšie sa rozmnožuje letnými bylinnými odrezkami.
V Spojených štátoch amerických zaznamenali otravy po zjedení väčšieho množstva bobúľ. Vtákom však neškodia a tie sa tiež najviac starajú o šírenie zobu po krajine.
Hrozby a choroby Kvety zoba vtáčieho poškodzujú z dvojkrídlovcov najmä larvy druhu Placochela nigripes, z čeľade byľomorovité (Cecidomyiidae). Z roztočov (Acari), druh Aculus ligustri sa živý požieraním pletív spodnej strany listov, v dôsledku čoho listy začínajú hnednúť.
Z vošiek parazituje na listoch hostiteľa drobná voška Myzus ligustri. Napadnuté listy sa následne deformujú a typicky rolujú v smere hlavnej listovej žily. Listy napadá aj hubový patogén Puccinia isiacae.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Olivovité Kategória:Listnaté stromy