Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno (* 11. september 1903, Frankfurt nad Mohanom, Provincia Hesensko-Nasavsko – † 6. august 1969, Visp, Švajčiarsko) bol nemecký filozof, sociológ, muzikológ, predstaviteľ frankfurtskej školy. Ústrednou témou jeho (kritických) reflexií je európska kultúra a jej zložky (najmä hudba).
Študoval filozofiu, psychológiu i hudobnú kompozíciu. Na začiatku nástupu nacizmu v Nemecku emigroval najskôr do Veľkej Británie a v roku 1938 do Spojené štáty. Vrátil sa v roku 1950 a neskôr pôsobil ako profesor na univerzite vo Frankfurte.
Práca Metodologicky rozvíjal negatívnu dialektiku, podľa ktorej je negácia relativizáciou uzavretého systému pojmov. Dialektika v Adornovom poňatí nikdy nezaujíma stanovisko vopred. Adornova negatívna dialektika vychádza z idey neustále sa premieňajúcej predreflexívnej skutočnosti, ktorá je protikladná a predchádza každému mysleniu. Táto zvláštna a neopakovateľná realita prekračuje hranice systému, žije iba mimo systému. Proti systémovému mysleniu stavia Adorno negatívne kritické myslenie, koncentrujúce sa na isté tematické okruhy alebo centrá, ktoré nazýva modely.
Model vystihuje špecifické a viac než špecifické, no zároveň bez toho, aby ho vtesnávalo do vyššieho pojmu, do všeobecného. Filozoficky myslieť znamená myslieť v modeloch; negatívna dialektika je súborom modelových analýz. Ide jej o kritiku univerzálnej zaslepujúcej súvislosti i seba samej. Negatívna dialektika ako kritika vôbec je tak aj vlastnou sebadeštrukciou: nie je filozofovaním o konkrétnom, ale uvoľnením sa voči konkrétnu s cieľom filozofovať z konkrétneho.
Podľa Adorna je vnímanie šťastia a slobody neoddeliteľné od vzdelania. Racionálne myslenie je podľa neho prostriedkom vlády. Kritizuje chápanie umenia ako formy tovaru.
Dielo Kierkegaard. Konstruktion des Ästhetischen, 1933 Dialektik der Aufklärung, 1947 (spolu s M. Horkheimerom) Philosophie der neuen Musik, 1949 Minima Moralia. Reflexionen aus dem beschädigten Leben, 1951 Zur Metakritik der Erkenntnistheorie. Studien ber Husserl und die phänomenologischen Antinomien, 1956 Noten zur Literatur, 3. Bde., 1958-1965 Einleitung in die Musiksoziologie, 1962 Drei Studien zur Hegel, 1963 Eingriffe. Neue kritische Modelle, 1963 Jargon der Eigentlichkeit, 1965 Negative Dialektik, 1966, hlavné dielo Der Positivismusstreit in der deutschen Soziologie, 1969 Ästhetische Theorie, 1970 Erziehung zur Mndigkeit, Vorträge und Gespräche mit Helmut Becker aus den Jahren 1959 bis 1969, 1970 Gesammelte Schriften in 20 Bänden, hg. v. R. Tiedemann, 1970-1986 Soziologische Schriften, 1971 Philosophie der neuen Musik, 1972 Philosophische Terminologie, 2 Bde., 1974 Briefwechsel mit E. Krenek, 1975
Referencie
Pozri aj Kultúrna kritika
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Nemeckí filozofi Kategória:Muzikológovia Kategória:Filozofi 20. storočia Kategória:Frankfurtská škola Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach Kategória:Osobnosti z Frankfurtu nad Mohanom