František Rut Tichý (* 21. máj 1886, Chyňava, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko – † 4. apríl 1968, Chyňava, Česko-Slovensko, dnes Česko) bol český spisovateľ, básnik, prekladateľ, publicista, filológ a literárny historik. Civilným povolaním bol stredoškolský profesor (Beroun, Bratislava, Praha). Písal pod pseudonymom Zdeněk Broman.
Životopis Narodil sa 21. mája 1886 v Česku v obci Chyňava neďaleko Berouna. Študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a v štúdiu pokračoval v Lipsku. V roku 1911 začal svoju pedagogickú činnosť, keď začal vyučovať na strednej škole v meste Beroun. Po prvej svetovej vojne prišiel na Slovensko, kde určitý čas pôsobil ako riaditeľ kolegiálneho gymnázia v Prešove. V tejto funkcii v roku 1922 zaviedol vyučovanie ukrajinského jazyka na gymnáziu. Počas roka tiež vydal prvú zbierku básní Alexandra Duchnoviča. V rámci činnosti stredoškolského profesora pracoval aj v Prahe (1934 – 1945), v Mariánskych Lázniach (1945 – 1947), vo Svätom Jure a neskôr sa stal lektorom češtiny na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V roku 1923 sa stal hlavným redaktorom ukrajinského denníka Rusyn (po slovensky Rusín) – prvého denníka v Zakarpatskej oblasti, na ktorom spolupracoval s Vasyľom Stepanovyčom Grendžom-Donským, s Avhustynom Omeľanovyčom Štefanom, s V. Šubom a s Andrijom Mychajlovyčom Voronom. V roku 1938 vydal zbierku Pověsti z Podkarpatské Rusi (po slovensky Povesti z Podkarpatskej Rusi). V 30. rokoch sa vrátil do Prahy. V roku 1949 bol penzionovaný. Počas 50. a 60. rokov sa venoval výskumu kultúrno-osvetovej činnosti Rusínov a Ukrajincov na východnom Slovensku. V rokoch 1956 a 1964 sa zúčastnil dvoch celoštátnych konferencií ukrajinistiky. Zároveň v októbri 1956 viedol cyklus prednášok o ukrajinskej literatúre na filozofickej fakulte prešovskej univerzity.
Napísal monografiu Vývoj současného spisovného jazyka na Podkarpatské Rusi (po slovensky Vývoj súčasného spisovného jazyka na Podkarpatskej Rusí), čo vyšla v roku 1938, ako aj mnoho článkov o činiteľoch pôsobiacich v Zakarpatskej oblasti, o folklóre a o jazyku Rusínov, o ukrajinskej literatúre, o väzbách medzi Ukrajincami, Čechmi a Slovákmi, prispel do encyklopédie Ottův slovnik naučný nové doby radom článkov z oblasti ukrajinistiky. Počas život napísal viac ako 200 prác. V rámci svojej odbornej činnosti sa najviac venoval kultúre Rusínov a zakarpatských Ukrajincov (zaoberal sa napríklad Anatolijom Kralickým).
Zaoberal sa tiež slovakistikou či dejinami českého písomníctva (napríklad osobnosťami ako Ján Amos Komenský, Adolf Heyduk či Václav Beneš Třebízský), vyhotovil viacero hodnotiacich prác.
František Rut Tichý prekladal z viacerých jazykov – z nemčiny, z francúzštiny, z ukrajinčiny, z bulharčiny aj z bieloruštiny. Z ukrajinskej literatúry preložil do češtiny diela napríklad Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Lesi Ukrajinky, Ivana Jakovyča Franka, Ivana Danylovyča-Korytňanského. V roku 1939 redigoval príručku Praktická učebnice ukrajinského jazyka (po slovensky Praktická učebnica ukrajinského jazyka). V Užhorode je po ňom pomenovaná ulica.
V roku 1966 ovdovel – svoju manželku pochoval v obci Železná neďaleko Chyňavy. Zomrel po jednej z návštev jej hrobu – cestou z cintorína zišiel do poľa, kde bol nájdený mŕtvy po niekoľkých dňoch. Dátum úmrtia bol stanovený na 4. apríla 1968. Pohreb sa uskutočnil len v úzkom kruhu rodiny – bez účasti blízkych priateľov či kolegov.
Spisy
Básne
Růžová a bílá knížka (po slovensky Rúžová a biela knižka; 1910, 1914). Povídky a písně (po slovensky Poviedky a piesne; 1916). Krvácející rány (po slovensky Krvácajúce rany; 1920).
Preklady
Ivan Jakovyč Franko Lesja Ukrajinka
Janka Kupala
Monografie a štúdie
Referencie
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Českí pedagógovia Kategória:Českí spisovatelia Kategória:Českí básnici Kategória:Českí prekladatelia Kategória:Českí literárni historici Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity