náhľad|Hrob Alexandra Matušku v banskobystrickom evanjelickom cintoríne PhDr. Alexander Matuška, DrSc. (* 26. február 1910, Vlkanová – † 1. apríl 1975, Bratislava) bol slovenský literárny vedec a kritik. Pseudonym: Fedor Tomšič, Matúš Meščerjakov.
Spolok slovenských spisovateľov každoročne udeľuje Cenu Alexandra Matušku za esejistiku a literárnu vedu
Rodina otec: Juraj Matuška matka: Anna rod. Pecníková manželka: Oľga Sliuková rod. Danková
Životopis Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 19281935 na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Profesor na viacerých miestach na Slovensku, 19411944 pedagóg na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, šéfredaktor Slovenských pohľadov, pracovník SAV, podpredseda kolégia ČSAV a člen ďalších literárnych a vedeckých spoločností.
Zúčastnil sa na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici (17. september 1944), počas SNP pracoval v tlačovom odbore SNR v Banskej Bystrici, pripravoval prednášky pre SSV, publikoval v povstaleckom Novom slove. Po potlačení SNP bol nemeckými bezpečnostnými orgánmi v Banskej Bystrici zadržaný a väznený (22. decembra – 31. decembra 1944).
Poslanec SNR a Snemovne národov FZ ČSSR.
Dielo Publikovať začal už počas vysokoškolských štúdií v Prahe, publikoval literárno-kritické články v českých časopisoch, pretože slovenské redakcie mu príspevky odmietali ako negativistické. Neskôr publikoval aj v DAV-e, Živene, Eláne, po oslobodení v Kultúrnom živote a temer vo všetkých kultúrno-politických a literárno- vedných periodikách.
Tvorca modernej slovenskej esejistiky. V esejistických štúdiách spoločenského, estetického a literárneho zamerania (Profily, Nové profily, Vavríny nevädnúce) kládol vysoké umelecké kritéria na domácu aj zahraničnú tvorbu. Písal eseje napr. o A. Sládkovičovi, J. Kráľovi, J. Bottovi, Hviezdoslavovi, I. Kraskovi. V kritikách vyjadroval porozumenie pre moderné literárne prúdy (V. Nezval, L. Novomeský) aj pre klasickú literárnu tvorbu (štúrovci). Od počiatku chápal literatúru ako dôležitú funkciu národného života, kriticky hodnotil národný charakter, uctievanie prázdnych hodnôt, záľubu v minulosti, malú náročnosť na kvalitu práce a tvorivých výkonov. Napísal monografiu o K. Čapkovi (Človek proti skaze), o R. Jašíkovi a J. C. Hronskom.
Ocenenie Národný umelec (1969) Cena ZSS (1970) Cena Š. Krčméryho (1971) Rad práce (1964)
Pamiatky hrob na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici busta od akad. sochára J. Brezányho (patinovaná sadra, 1981) portét od akad. maliara A. Dúbravského (olej okolo 1960) Na slovo s A. Matuškom (dokumentárny film, 1969) obrazová dokumentácia v LAMS
Dielo Vajanský prozaik. Bratislava, 1936 Profily. Bratislava, 1946 Nové profily. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1950. 168 s. Medailóny. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. 135 s. O literatúre, Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1973. 177 s. Za a proti. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1975. 489 s. Osobne a neosobne. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. 298 s. Vybrané spisy Alexandra Matušku 1–4. Bratislava, 19721978
Literatúra Slovenský biografický slovník
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Slovenskí literárni kritici Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Slovenskí esejisti Kategória:Osobnosti z Vlkanovej