Kino „Excelsior“ (),TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 239 – 240. (po bulharsky)RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 194. (po bulharsky)KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 66 s. ISBN 9789548852845. S. 9. (po bulharsky) neskôr známe aj ako Kino „Christo Botev“ (), alebo Filmotékové kino () je budova bývalého kina zo začiatku 20. storočia, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.

Lokalita Budova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici „Kňaz Aleksandăr I“ ().

Dejiny a súčasnosť Myšlienka na založenie neskoršieho kina Excelsior vznikla už v roku 1896. Autorkou myšlienky bola vnučka významného plovdivského obyvateľa Vălka Čalăkova, Aleksandra Stančevová, ktorej iniciály možno dodnes vidieť na fasáde budovy. Uskutočnenie myšlienky neskôr inicioval bohatý talianský výrobca tabaku a vedúci plovdivského tabakového kartelu Carlo Alberti Vaccaro.

Budova bola postavená podľa projektu sofijského architekta Aleksandra Stavrеva, ktorý bol pred samotným projektovaním vyslaný majiteľom Carlom Vaccarom na jeho náklady do Ríma, Milána, ako aj do Francúska, aby si mohol poobzerať budovy tamojších kín. Samotné projekcie kinematografu Excelsior sa začali už niekoľko rokov predtým, než bola postavená samotná budova. Prvé predstavenie sa konalo 8. apríla 1909. Na projekcia sa využíval salón plovdivského divadla a hotela „Šesti avgust“. Iniciátorom predstavenia bol syn Carla Vaccara, Elmondo, ktorý bol v tom čase vicekonzulom v Plovdive a po dostavaní kina mal budovu aj vysielanie zverené do správy.

Budova kina bola napokon postavená v rokoch 19111912. Bola postavená na mieste bývalého hotelu „Veliko Tărnovo“, ktorý Carlo Vaccaro aj s pozemkom odkúpil od rodiny Stančevových a nechal kvôli výstavbe zbúrať. Otvorenie kina pre verejnosť prebehlo v máji 1912. Elmondo Vaccaro kino spravoval do roku 1923, kedy ho spolu s technikou predal G. Adamovovi a G. Kacarovovi. V roku 1929 sa do kina inštalovala nová technika za účelom premietania ozvučených filmov. V roku 1947 bol názov kina zmenený na kino „Christo Botev“.

Budova slúžila bez akejkoľvek väčšej rekonštrukcie až do roku 1998 svojmu pôvodnému účelu, pričom v rokoch 19771992 to bolo jediné filmotékové kino v Bulharsku mimo Sofie. Po roku 1998 bolo kino vrátené v reštitúcii do súkromných rúk a v budove bola na čas umiestnená bingo sála. Neskôr bola budova predaná novým majiteľom, interiér bol kompletne rekonštruovaný a budova bola zmenená na nákupné centrum.

Charakteristika Ide o prvú budovu v Plovdive, ktorá bola postavená účelovo tak, aby fungovala ako kino. Bola postavená ako spojenie troch architektonických štýlov: neobaroka a secesie a rokoka. Budova sa vyznačuje okrasnou fasádou a priestorným foyerom. Steny v interiéri sú ornamentálne zdobené. Podlahy boli zdobené pestrou talianskou mozaikou. Budova bola od začiatku vybavená elektrickým osvetlením. Kinosalón mal kapacitu 410 miest a ďalších 220 miest sa nachádzalo na terase spolu s piatimi priestornými lodžiami. V priestore pred plátnom sa nachádzalo miesto určené pre orchester, ktorý zabezpečoval hudobnú produkciu v prípade vysielania nemých filmov.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Stavby v Plovdive Kategória:Kiná v Bulharsku Kategória:Secesné stavby v Bulharsku Kategória:Novobarokové stavby v Bulharsku Kategória:Obchodné domy v Bulharsku Kategória:Kultúrne inštitúcie v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1911