Korunovácia Karola III. za kráľa Spojeného kráľovstva a Camilly za kráľovnú manželku sa uskutočnila 6. mája 2023 vo Westminsterskom opátstve. Princ Charles sa stal kráľom momentom úmrtia kráľovnej Alžbety II. 8. septembra 2022 v zmysle anglickej právnej zásady „panovník nikdy neumiera“ ().
Obrad korunovácie vychádzal z anglikánskej bohoslužby. Zahŕňal Karolovu prísahu, pomazanie posväteným olejom a prijatím korunovačných klenotov, ktoré symbolizovali jeho duchovnú úlohu a svetské povinnosti. Predstavitelia Anglikánskej cirkvi a britskej kráľovskej rodiny mu vyjadrili svoju vernosť a k tomuto aktu boli prizvaní aj obyvatelia Spoločenstva národov. Obrad korunovania Camilly bol kratší a jednoduchší. Po bohoslužbe sa členovia kráľovskej rodiny v procesii presunuli do Buckinghamského paláca a následne sa ukázali na balkóne. Obrad bol od predchádzajúcich korunovácií pozmenený, aby odrážal viaceré náboženstvá, kultúry a komunity v Spojenom kráľovstve. Obrad bol tiež kratší ako korunovácia Alžbety II. v roku 1953.
Udalosť sa stala zdrojom osláv ale i protestov v Spojenom kráľovstve a v iných častiach Commonwealthu. Oslavy v Británii zahŕňali pouličné párty, dobrovoľníkov, špeciálne príležitostné náboženské slávenia a koncert na zámku Windsor 7. mája. Prieskumy verejnej mienky z apríla 2023 ukázali, že britská verejnosť mala protichodné postoje k samotnej udalosti a jej financovaniu. Podujatia v Londýne a Windsore boli zaplavené davmi ľudí, ale taktiež protestujúcimi zástancami republiky. Viacerí protestujúci boli zadržaní, čo si vyslúžilo kritiku ľudskoprávnych organizácií. Niektoré časti Spoločenstva národov ako Antigua a Barbuda, Kanada, Austrália či Nový Zéland sa pripojili k oslavám, iné súčasti však využili udalosť, aby zdôraznili problémy, ako napríklad dôsledky britského kolonializmu a potrebu osamostatnenia sa.
Postup pred korunováciou náhľad|Kráľ Karol III. a Camilla, kráľovná manželka
Organizačné prípravy Karol III. sa stal kráľom okamžite po úmrtí jeho matky Alžbety II. 8. septembra 2022 o 15:10 miestneho času (16:10 SEČ). Nástupnícky výbor (), ktorý pozostáva z členov Kráľovskej rady (Privy Council) a doplneného vysokými komisármi Commonwealthu (Commonwealth High Commissioners) ako zástupcami krajín, kde je britský panovník hlavou štátu, ho 10. septembra vyhlásil za kráľa, čo potvrdili následne aj kráľovskí členovia Commonwealthu. Počas vlády Alžbety II. sa raz ročne konali stretnutia revizujúce proces korunovácie Karola. Boli označované ako Operation Golden Orb a zúčastňovali sa na ňom predstavitelia vlády, Anglikánskej cirkvi a členovia Karolovho tímu.
Za organizáciu korunovácie bol zodpovedný gróf maršál () Edward Fitzalan-Howard. Podujatie organizoval výbor Súkromnej rady Spojeného kráľovstva. Dňa 11. októbra 2022 bol oznámený deň korunovácie na 6. máj 2023. Tento dátum mal zaistiť dostatočný čas na vyrovnanie sa so stratou kráľovnej Alžbety II. pred konaním ceremónie.
Posvätný olej pomazania, ktorý bol použitý počas obradu, bol posvätený 6. marca 2023 v Bazilike Svätého hrobu Teofilom III., pravoslávnym jeruzalemským patriarchom, pod dohľadom Hosama Naouma, jeruzalemského anglikánskeho arcibiskupa. Išlo o rovnaký olej, ako bol použitý pri korunovácii Alžbety II., ale bez živočíšnych produktov ako napríklad cibet. náhľad|Nácvik členov Britských ozbrojených síl 2. mája 2023. Nácviky vojenských pochodov sa konali 17. - 19. apríla. Karol III., Camilla, William, princ z Walesu, Catherine, princezná z Walesu, ich deti, ako aj Anna, kráľova sestra, sa zúčastnili skúšok korunovačnej ceremónie vo Westminsterskom opátstve 3. mája.
Westminsterské opátstvo bolo kvôli prípravám uzatvorené pre turistov a veriacich od 25. apríla. (Bolo znovuotvorené až 8. mája.) Podobne ako pri predchádzajúcich korunováciách mali mnohí pozvaní, ktorí sa nachádzali v lodi opátstva, sťažený výhľad kvôli naplnenej kapacite chrámu.
Hostia náhľad|Krajiny, ktoré vyslali svojich reprezentantov náhľad|Karol III. obklopený zahraničnými hosťami, ktorí boli pozvaní na slávnostnú recepciu v Buckinghamskom paláci deň pred korunováciou. Korunovácia bola štátna udalosť financovaná britskou vládou, ktorá rozhodovala aj o zozname hostí. Bolo pozvaných približne 2 200 hostí z 203 krajín. Zahŕňali členov britskej kráľovskej rodiny, predstaviteľov Anglikánskej cirkvi a ďalších britských náboženských spoločenstiev, prominentných politikov zo Spojeného kráľovstva a Spoločenstva národov, ako aj zahraničné hlavy štátov. V porovnaní s korunováciou v roku 1953, keď sa ceremónie zúčastnil celý parlament, bol teraz počet pozvaných britských politikov značne znížený. Pozvánky boli poslané 850 komunitám a charitatívnym spoločenstvám, ktoré zahŕňali aj 450 držiteľov medailí Britského impéria. Pozvaných bolo aj 400 ľudí, z ktorých polovicu navrhla britská vláda. Na rozdiel od predchádzajúcich korunovácií bol počet pozvaných obmedzený bezpečnostnými opatreniami vo Westminsterskom opátstve.
Korunovácie sa zúčastnila aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová s partnerom Jurajom Rizmanom. Kráľovi osobne zagratulovala počas slávnostnej recepcie, ktorá sa konala deň pred korunováciou, a pozvala ho na návštevu Slovenska.
Odevy a koruny Na rozdiel od tradícií bol Karolov korunovačný ceremoniálny odev z väčšej časti znovu použitý z predchádzajúcich obradov, a nie nanovo ušitý. Zatiaľ čo používanie tej istej korunovačnej tuniky a kráľovského plášťa je zvykom, Karol mal na sebe aj odevy, ktoré prvýkrát použil Juraj IV., Juraj V., Juraj VI. a Alžbeta II. Podobne aj Camilla znovu použila oblečenie, napríklad štátnický kráľovský odev Alžbety II. Mala však oblečené aj nové šaty zdobené kráľovským monogramom, hmyzom, chrobákmi a rozličnými rastlinami a kvetmi. Camilla si obliekla aj novú korunovačnú róbu od britského dizajnéra Brucea Oldfielda. Mala na sebe vyšívané lúčne kvety, národné kvety Spojeného kráľovstva, jej kráľovský monogram, psy a mená jej vnukov.
Koruna svätého Eduarda, ktorá bola použitá na korunovanie kráľa, bola z Tower of London presunutá v decembri 2022, aby bola upravená jej veľkosť. Vo februári 2023 bola upravená aj koruna kráľovnej Márie, ktorou bola korunovaná Camilla (štyri z ôsmych odnímateľných oblúkov boli odstránené). Koruna Alžbety kráľovnej-matky nebola použitá kvôli možným diplomatickým sporom s Indiou (koruna obsahuje diamant Koh-i-Noor, ktorý si India nárokuje).
Umenie Oficiálnym korunovačným fotografom bol Hugo Burnand, ktorý fotografoval Karola a Camillu počas ich svadby v roku 2005. Na maľbu korunovačnej slávnosti bola vybraná Eileen Hogan; korunovačné portréty kráľovského páru maľovali Peter Kuhfeld a Paul Benney.
Vytvorením pozvánky na korunováciu bol poverený Andrew Jamieson. Na pozvánke bolo zobrazené brnenie, národné kvety Spojeného kráľovstva, mytologický Zelený muž () uprostred britských poľných kvetov. Korunovačný emblém vytvoril Jony Ive so svojím kreatívnym tímom LoveFrom. Ide o kvetinový emblém Spojeného kráľovstva v tvare koruny sv. Eduarda. Existujú verzie tohto emblému v angličtine i waleštine.
Na čele procesie do opátstva bol welšský kríž, nový procesiový kríž uznaný Karolom pri príležitosti stého výročia Cirkvi Walesu. Zahŕňa v sebe relikvie Svätého kríža, dar od pápeža Františka. Paraván, ktorý zakrýva kráľa počas obradu pomazania, bol nadizajnovaný ikonopiscom Aidanom Hartom a vyšitý Royal School of Needlework (slov. Kráľovskou školou vyšívania). Je pokrytý 56 vyšitými lístkami s menami členov Spoločenstva národov.
Simon Armitage, držiteľ titulu Poet Laureate, vytvoril pri príležitosti korunovácie novú báseň An Unexpected Guest (slov. Neočakávaný hosť). Báseň pojednáva o žene, ktorá bola pozvaná na korunováciu do Westminsterského opátstva. Autor cituje aj dojmy Samuela Pepysa z korunovácie Karola II. v roku 1661.
Hudba Popri starších hudobných dielach, z ktorých boli niektoré použité pri predchádzajúcich korunováciách, bolo do slávnosti pridaných aj dvanásť nových diel. náhľad|Bubeníci z Household Cavalry počas procesie do Buckinghamského paláca. Šesť z týchto nových skladieb boli zahrané orchestrom už pred korunováciou - ide o diela Judith Weir, Karla Jenkinsa, pieseň od Sarah Class zaspievanú Pretty Yende; Nigel Hess, Roderick Williams a Shirley J. Thompson; Iain Farrington a nový pochod od Patricka Doylea. Súčasťou ceremónie boli aj nové skladby od Roxanny Panufnik, Tarika O'Regana a Andrewa Lloyd Webbera. Debbie Wiseman zložila dve spojené skladby, z ktorých jednu predviedol Anscension Choir. Podobne ako na predchádzajúcich korunováciách boli zahrané aj už existujúce diela od Wiliama Byrda, Georgea Friedricha Handela, Edwarda Elgara, Walforda Daviesa, Wiliama Waltona, Huberta Parryho a Ralpha Vaughana Wiliamsa. Šesť skladieb bolo zahraných v novej úprave od Johna Ruttera.
Keďže Karol mal počas 64 rokov titul Princ z Walesu, na túto počesť bolo prevedené Kyrie vo waleštine od Paula Mealora. Zaspieval ho Bryn Terfel. Do liturgie bola pridaná aj grécka pravoslávna hudba ku cti kráľových predkov a predovšetkým otca princa Philippa, vojvodu z Edinburghu.
Za hudbu počas korunovácie bol zodpovedný Andrew Netsingha, organista a opátsky zbormajster. Pred ceremóniou viedol John Eliot Gardiner zbor Monteverdi Choir a orchester English Baroque Soloists. Hlavný zbor bol spojením zboru Westminsterského opátstva, kráľovského zoskupenia The Chapel Royal, zboru Monteverdi Choir a zborovými dievčenskými speváčkami zo školy Methodist College Belfast a zboru pri katedrále v meste Truro. Orchester doplnili aj hráči z Philharmonia Orchestra, Royal Philarmonic Orchestra, BBC National Orchestra of Wales, Regina Symphony Orchestra, English Chamber Orchestra, Scottish Chamber Orchestra, Royal Opera House Orchestra a Welsh National Opera Orchestra. Všetky tieto zoskupenia navštevoval Karol. Orchester bol dirigovaným Antoniom Pappanom a vedený Vaskom Vasilevom. Fanfáry hrali State Trumpeters z Household Cavalry a Fanfare Trumpeters z Royal Air Force.
Počas korunovačnej procesie hralo všetkých osem skupín tú istú hudbu. Spoločný rytmus udržiavali pomocou rádiového vysielania tzv. click track, metronómovej nahrávky. Táto technológia bola použitá prvý raz na takom obrovskom ceremoniálnom podujatí. Tempo bolo stanované na 108 úderov za minútu. Bolo znížené z bežných 116 úderov kvôli veľkosti skupín.