Kopti alebo zriedkavejšie KoptoviaPozri Koptovia In: Google knihy sú etnicko-náboženská skupina, potomkovia starovekých Egypťanov, ktorí po 7. storočí postupne do veľkej miery etnicky splynuli s Arabmi. Termín sa spája predovšetkým s obyvateľstvom, ktoré vyznáva kresťanstvo, no najmä do 7. storočia termín v literatúre označuje aj pohanov. V modernom období sa zdá, že sa koncept „koptstva“ mení z konfesionálneho konceptu na subetnický. (k definíciám pozri kapitolu #Niektoré názory na Koptov)
Najmä do 14. storočia používali Kopti v literatúre koptský jazyk a koptské písmo, no zároveň boli bilingválni: spočiatku väčšina Koptov ovládala gréčtinu, neskôr arabčinu. Originálny charakter má koptské výtvarné umenie a literatúra. Veľká časť z nich sú veriaci Koptskej staroorientálnej cirkvi. V cirkevnom prostredí používajú Kopti vlastný koptský kalendár, ktorý sa začína rokom 284. Skúmaním koptskej kultúry sa zaoberá koptológia.
Termín kopti (s malým k-) dnes v slovenčine označuje skôr príslušníkov niektorej z koptských cirkví (Koptská staroorientálna cirkev a Koptská katolícka cirkev, prípadne protestantov, ktorí sa identifikujú s egyptským prostredím). Kresťanský element zohrával už v stredoveku dôležitý identifikačný prvok Koptov a vzhľadom na etnické splynutie Koptov s Arabmi, so sebou pojmy úzko súvisia, keďže „kopti“ boli zvyškami nepomoslimčených „Koptov“. Medzi termínmi sa v rámci slovenskej literatúry nie vždy striktne rozlišuje, resp. podobne ako v zahraničnej literatúre splývajú. Pozri aj kapitolu Niektoré názory na Koptov.
Dnes tvoria približne 1014% obyvateľov Egypta, hoci presné odhady sa v jednotlivých prameňoch líšia, podľa oficiálnych sčítaní od 6 mil. (1990), 4 mil. (1993) po 4,4 mil. (2007). Koptské cirkevné autority hovoria (2003) o 9 miliónoch Koptov v Egypte, resp. podľa iných koptských odhadov 10 do 14,5 mil (2010). Podľa Veľkej ruskej encyklopédie (2010): „Najpravdepodobnejší odhad je 7,5 – 8,5 milióna ľudí.“ Celkový počet Koptov vo svete sa odhaduje na 12 až 20 miliónov (2015). Veľké diaspóry sa nachádzajú napríklad v USA, Austrálii, Veľkej Británii či Kanade.
Etymológia Ako potomkovia starovekých Egypťanov boli Kopti Grékmi nazývaní: Aigyptioi (sg. ΆίγυπτοςAigyptos). V arabskom jazyku sa pojem zmenil na al-kipt (iný prepis: al-qibṭ; niekedy aj al-kubt, al-qubt), ktorý prešiel do západných jazykov v podobe Kopt/kopt. Latinčina pozná tvary Copti, Cophti a Coptitae. Výraz mal pôvodne najmä geografický a etnický charakter, až neskôr sa k nemu pridal charakter náboženský, ktorý bol zvýraznený po moslimskej invázii v 7. storočí. Menej častá teória odvodzuje termín od mesta Koptos (dnes Kift, Qift) v Hornom Egypte. V minulosti však mesto nepatrilo k významným centrám koptskej činnosti.
Dejiny náhľad|anonymný autor, Stretnutie svätých pustovníkov Antona a Pavla, koptská ikona, niekedy pred 20. storočím Kopti sú potomkovia starovekých Egypťanov, ktorí hovorili dialektmi neskorého egyptského jazyka známeho ako koptčina. Okrem toho rozprávala väčšina Koptov tiež po grécky, v dôsledku čoho možno starovekú koptskú spoločnosť označiť ako bilingválnu. Egyptská cirkev, ktorej členmi početní Kopti boli, tiež používala v ranom období skôr gréčtinu. Kresťanstvo bolo do Egypta prinesené už v prvom storočí, hoci väčšinu v rámci vierovyznania Egypťanov získavalo len postupne. Prvým biskupom v Alexandrii mal byť podľa tradície Kristov učeník, apoštol Marek. Z dôvodu apoštolskej tradície sa Alexandria stala sídlom patriarchu a v rámci koncepcie pentarchie jej pôvodne patrilo druhé miesto po Ríme. Miestni patriarchovia tiež ako prví užívali titul pápež (dnes sa používa pojem koptský pápež). Veľký význam pre kresťanské spoločenstvo mal egyptský púštny asketizmus. Medzi Koptov sa radia viaceré osobnosti mníšskeho života ako svätý Pachomios, Antonios, Šenuda (Šenúda, Šenúta) či Makarios. Koptom mal byť tiež svätý veľkomučeník Ménas.
vľavo|náhľad|Vývoj monasticizmu z Egypta po kresťanskom Východe V 4. a 5. storočí zohrali koptskí kresťania (alexandrijská škola) významnú úlohu v christologických sporoch. Medzi Koptov sa radia cirkevné osobnosti ako Atanáz Alexandrijský či Cyril Alexandrijský. V teológii sa Kopti postavili predovšetkým na stranu verbálneho monofyzitizmu dnes nazývaného aj miafyzitizmus. Väčšia časť z nich odmietla závery Chalcedónskeho koncilu (451), v dôsledku čoho vznikla v Cirkvi schizma medzi chalcedónskou ortodoxiou (melkiti/melchiti) a Koptskou ortodoxnou cirkvou v spoločenstve s ďalšími orientálnymi cirkvami (sýrski jakobiti, Arméni). Príčiny náboženských rozdielov teológovia a historici často hľadajú v spoločenských a jazykových rozdieloch gréckeho a latinského sveta (chalcedónske kresťanstvo) a orientálneho sveta Egypta, Sýrie či Perzie. V dôsledku tejto krízy identity Egypt ľahšie prijal nadvládu moslimských Arabov, v ktorých videl menších odporcov ich chápania kresťanstva i ich kultúry (pozri aj náboženstvo v Byzantskej ríši). Po dobytí Egypta Arabmi v 7. storočí preto Kopti postupne prestali používať gréčtinu a naopak začali postupne preberať arabčinu. Koptkou bola aj Mohamedova žena Mária, ktorá Mohamedovi porodila krátko žijúceho syna Ibrahima. Egypťania, ktorí konvertovali na islam, už neboli vnímaní ako Kopti, no arabské prostredie k menám konvertitov často pridávalo druhovú prezývku „al-Kibtí“.
náhľad|American Colony Photo Department, Skupina koptských mníchov, medzi 1898 až 1914 Hoci Arabi podporovali konverziu Koptov na islam, do vnútorných záležitostí Koptov zasahovali len zriedkavo. Museli však platiť zvláštnu náboženskú daň (džizja), ktorá bola účinným prostriedkom mäkkého nátlaku konverzie chudobných farmárov, ktorí platili aj všeobecnú daň (charaj). Práve pre zhoršujúcu sa situáciu Kopti viackrát proti moslimom povstali v rámci bašmúrskych vzbúr (posledná v rokoch 829830). V ranej ére arabskej nadvlády nad Egyptom sa koptčina používala vo verejnej správe.
Mierové spolunažívanie svedčalo postupnej asimilácii, ktorá nabrala na sile najmä počas vlády Fátimovcov, keď s výnimkou vlády al-Hákima žili Kopti v mieri. Počas panovania arabských panovníkov zohrávali Kopti významnú úlohu v moslimskej administratíve a obchode. Na druhú stranu niektorí moslimskí vládcovia Koptov do určitej miery aj prenasledovali. Napríklad sultán Saladin prepustil Koptov z úradov, zakázal im jazdiť na koňoch a nariadil nosiť výrazné oblečenie. Pod zámienkou, že by mohli miesto opevniť križiaci, nechal zbúrať Katedrálu svätého Mareka v Alexandrii. Situácia Koptov sa zhoršila aj za vlády mamlúkov a Osmanov. Skupina povstaní bola potlačená a vzbura v roku 1354 vyústila v hromadnej konverzii na islam. Keďže postupne stále menej Koptov rozumelo starej koptčine, prijala Koptská cirkev najneskôr v 14. storočí arabčinu ako cirkevný jazyk. Koptčina sa v obmedzenom rozsahu (niektoré knihy či časti liturgie) používa dodnes.
vľavo|náhľad|Butrus Butrus-Gálí (*1922† 2016), egyptský diplomat a politik, šiesty generálny tajomník OSN Situácia Koptov sa výrazne zlepšila v 19. storočí spolu s modernizáciou Egypta. V roku 1855 bola zrušená náboženská daň (džizja). V modernom období tiež zosilnel vplyv koptských pápežov. Významným reformátorom bol pápež Cyril IV. V roku 1910 bol egyptský premiér koptského pôvodu Butros Gháli zavraždený moslimským partizánom z nacionalistickej strany a zločin viedol k vážnym stretom medzi Koptmi a moslimami. Národnú jednotu obnovila až revolúcia v roku 1919, obe skupiny tiež spolupracovali v rámci národnostne orientovanej strany Wafd (Vafd). Nové odvážnejšie politické smerovanie Koptskej cirkvi však najmä za patriarchátu Šenudu III. vyvolalo spory s moslimskou egyptskou vládou a patriarcha bol tiež na čas vyhnaný. Viacerí Kopti patria k bohatým vlastníkom pôdy v Egypte, hoci niektoré reformy Džamála Násira koptskú komunitu výrazne zasiahli a viedli k vlne emigrácie. Zároveň v 20. storočí Kopti vystavali viaceré chrámy a kláštory. Rozvíjalo sa tiež ekumenické hnutie s katolíkmi. Kopti dodnes zohrávajú významnú úlohu v Egypte a väčšia diaspóra Koptov žije v Severnej Amerike, ale aj v Austrálii, Francúzsku, Taliansku či Veľkej Británii. V 20. storočí vzniklo tiež nacionalistické hnutie, ktoré považuje Koptov za samotný národ a ktoré vytvorilo viacero projektov národného sebaurčenia. Mnohí Kopti sa však pri zachovaní kresťanskej viery stotožňujú s identitou egyptského národa.
Zvyky a tradície náhľad|Bertha Müllerová, Portrét koptskej ženy, olej na plátne, okolo roku 1850 Od 7. storočia sú Kopti prevažne kresťanmi, väčšina dnes patrí k staroorientálnej Koptskej cirkvi, 165275 tisíc ľudí je katolíkmi a približne 300 tisíc Koptov patrí k protestantskej denominácii. V manželstve zachovávajú monogamiu, pričom rozviazanie manželstva je v Koptskej cirkvi prípustné iba v prípade cudzoložstva. Manželské zväzky uzatvárajú Kopti prevažne medzi sebou, čo podľa J. Shoupa naznačuje, „že sa považujú za skutočných potomkov starých Egypťanov“ Inou príčinou môže byť (v Koptskej cirkvi, podobne ako aj v mnohých iných kresťanských cirkvách) obťažnosť uzatvorenia kánonického manželstva s nekresťanom. Praktizujú obriezku u chlapcov a dievčat. Na pravú ruku si veľká časť Koptov necháva vytetovať kríž. V minulosti bolo zvykom aj tetovanie dátumu vykonania púte do Jeruzalema. Na vidieku existuje medzi-konfexná prax navštevovania moslimských svätýň a naopak moslimovia navštevujú niekedy chrámy Koptov.
Dodnes sa zachoval staroegyptský sviatok Šam al-Násim (arab. dosl. „čuchanie vánku“), ktorý prezentuje vítanie jari a zvyčajne pripadá na pondelok koptskej Veľkej noci. V Egypte je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú kresťania aj moslimovia. Od roku 2002 sú v Egypte štátnym sviatkom tiež koptské Vianoce (7. január). Koptský kalendár sa chronologicky začína v roku 284 (začiatok vlády rímskeho cisára Diokleciána), pričom súčasný letopočet sa označuje skratkou AM (Anno Martyrum„éra mučeníkov“). Terminologicky si zachováva staroegyptský ráz. Koptský Nový rok sa začína 11. septembra. Od Arabov sa odlišujú napríklad menami.
Politický status V Egypte, kde Kopti prevažne žijú, sú plnoprávnymi občanmi, no podliehajú niekoľkým ústavným obmedzeniam. Prezidentom republiky musí byť napríklad výlučne moslim. Do roku 2005 existovali obmedzenia týkajúce sa výstavby a opráv kostolov a kláštorov, ktoré si vyžadovali súhlas prezidenta.
Hoci sú súčasné vzťahy medzi Koptmi a moslimami prevažne pozitívne, časť Koptov sa obáva nárastu moslimského fundamentalizmu. Aj v 21. storočí sa tiež objavilo niekoľko útokov na koptskú menšinu.
náhľad|Koptský tetraevanjeliár, Tétraévangéliaire bohaïrique Copte 13, uprostred sa nachádza miniatúra zobrazujúca Kristov Krst, medzi rokmi 11781180, dnes Bibliothèque nationale de France, Paríž Literatúra
Koptská literatúra je vo veľkej miere náboženskou literatúrou, no zachovalo sa aj niekoľko pamiatok svetskej literatúry či pamiatky predkresťanských čias (gnostická a manichejská literatúra). Literatúra vyprodukovala viaceré originálne diela, no bola tiež ovplyvnená gréckojazyčnou byzantskou literatúrou a literatúrou jakobitskej Sýrie. Veľkú časť koptských diel preto tvoria preklady z gréčtiny a sýrčiny. Medzi prvé preklady patrili biblické knihy a liturgické texty. Žánrovo ďalej ide predovšetkým o homílie, hagiografie, panegyriky a výroky otcov púšte (tzv. apophtegmata). Medzi originálne diela patrili predovšetkým hagiografie o asketikoch a teologické spisy. Väčšina z nich sa nedochovala.
Myszor člení koptskú patristickú literatúru do piatich období, pričom za vrcholné a najviac originálne obdobie označuje obdobie od 3. storočia do približne druhej polovice 5. storočia (približne do Chalcedónskeho koncilu). Najpôvodnejším asketickým autorom je podľa Myszora Šenúta z Atríbu.