Mikuláš Jakobeus (* 1620, Praha, Habsburská monarchia – † okolo 1660, Prešov, Habsburská monarchia) bol český humanistický básnik, syn Jakuba Jakobea.
Životopis V rokoch 16211624 žil s otcom v exile v Sasku, potom od roku 1624 v Uhorsku. V roku 1646 sa spomína ako mešťan slobodného kráľovského mesta Prešova.
Tvorba Napísal viaceré latinské humanistické básne, ktoré vydal v spisoch svojho otca. V básni „Epistrophe ad gentis Hungaricae lumina columinaque“, ktorú vydal v otcovom spise Animnisis, to jest: Věčná a neumírající paměť založení Domu Božího národu uherskému ve svobodném a královské městě Prešově (Levoča 1642) naráža na vojnové časy a odporúča otcovo dielo patrónom. Oslavný charakter má báseň „Fleverat ante suas maestas Slavonia dotes“ vydanú v spise Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota (Levoča 1642), v ktorej adoruje svojho otca ako historika, podporovateľa Slovákov a slovenského jazyka.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Narodenia v 1620 Kategória:Úmrtia v 17. storočí Kategória:Osoby s neistým dátumom úmrtia Kategória:Osobnosti z Prahy Kategória:Českí básnici