Princíp personality je kľúčovým východiskom teologickej etiky a základom pre ďalšie princípy, ktoré z neho vychádzajú a sú rozvedením kresťanského chápania človeka ako osoby so sebaprekračujúcou transcendentálne zakotvenou dôstojnosťou. Ďalšie teologicko-etické princípy – solidarita a subsidiarita – z personality vychádzajú. Princíp personality nabáda, aby sa pri premýšľaní etických dilem v oblasti kresťanskej aplikovanej etiky človek dôsledne rešpektoval ako osoba s nescudziteľnou dôstojnosťou Božieho dieťaťa, Božieho partnera, Božieho obrazu (Gn 1,26). V dialógovom zakotvení ľudskej osoby s trojjediným Bohom nazerá teologická etika veľkosť a nevýslovnú dôstojnosť ľudskej osoby. Odtiaľ vyviera sebaprekračujúcu dôstojnosť ľudskej osoby, ktorá určuje ľudskú existenciu. Ľudskú osobu nemožno zvecňovať, redukovať na prostriedok alebo výrobnú jednotku a všetky sociálne inštitúcie treba posudzovať nakoľko sú zacielené v prospech ľudskej osobe, ktorá je vlastným základom, účinnou príčinou a tiež cieľom každého spoločenského zriadenia. Teologicko-etický princíp personality dôsledne stavia na myšlienkovej línii ontologického personalizmu a priznáva osobnú dôstojnosť každej ľudskej bytosti vo všetkých fázach života, úplne nezávisle od vonkajších znakov, nezávisle od aktuálneho vedomia a nezávisle od zapojenia do predivu medziľudských vzťahov. Princíp personality chráni osobnú dôstojnosť každej ľudskej bytosti ako nositeľa nescudziteľných práv.
Teologické poňatie ľudskej osoby, ktoré má svoju – viac ako dve tisícročia trvajúcu – históriu, vyprofilovalo dva základné prístupy chápania ľudskej osoby: substanciálny, teda statický prístup a relacionálny, teda dynamický prístup. Dnes sa katolícka teológia väčšinovo prikláňa k vyváženému dynamickému modelu, ktorý však pevne stojí na základoch modelu statického a definuje ľudskú osobu ako: individuálnu substanciu rozumovej prirodzenosti ako Bohom stvoreného súcna, ktorá sa plne realizuje a aktualizuje vo vzťahoch, na vertikálnej úrovni s Bohom, na horizontálnej úrovni s ľuďmi a je nositeľkou dôstojnosti Božieho obrazu a partnera. Podľa teológa Ondreja Havelku sú v súčasnej teologickej etike prítomné štyri elementárne prístupy k princípu personality a k problematike chápania ľudskej osoby: 1. substanciálny, 2. umiernene relacionálny, 3. výrazne relacionálny a 4. číry aktualizmus.
Referencie
Kategória:Kresťanstvo Kategória:Kresťanská etika Kategória:Etika Kategória:Teológia