Diocletianopolis (, , ) bolo antické rímske mesto v provincii Trácia, ktorého ruiny sa nachádzajú na území dnešného mesta Chisaria v južnom Bulharsku v Plovdivskej oblasti.KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 5 – găr-zmi. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104272. S. 1780. (po bulharsky)NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 137 – 139. (po bulharsky)TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 13 – 15. (po bulharsky)
Charakteristika V období najväčšieho rozkvetu mesta v 5. a 6. storočí bol Diocletianopolis tretím najväčším mestom provincie Tráciapo Philippopole (dnešný Plovdiv) a Beroe (aj: Augusta Traiana; dnešná Stará Zagora). Túto skutočnosť spomenul vo svojom sprievodcovi z roku 528 byzantský geograf a spisovateľ Hierokles.
Diocletianopolis bol dobre naplánovaným mestom postaveným v klasickom štýle v akom sa stavali mestá v Rímskej a rannej Byzantskej ríši. Bol vybudovaný tzv. hippodamovým systémom plánovania výstavby miest, ktorý bol zavedený gréckym architektom Hippodamom z Milétu a ktorý bol typický pre mestá budované v starovekom Ríme. Tento systém plánovania zahŕňal široké v pravom uhle sa križujúce ulice,MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 2 – 11. (po bulharsky) vodovodný systém, systém na ochladzovanie horúcej vody z minerálnych prameňov, symetrické rozloženie architektonických prvkov a stabilný systém vonkajšieho opevnenia mesta. Horúca voda z minerálnych prameňov bola využívaná aj na vykurovanie budov.
V dôsledku liečebných účinkov tamojších minerálnych prameňov bolo mesto známym kúpeľným centrom. Navštevované bolo obyvateľmi všetkých častí rímskeho impéria. Vysoko rozvinutý bol kultúrny život v meste, čo dokazuje existencia amfiteátra. Diocletianopolis bol tiež významným centrom kresťanstva a sídlom biskupa, ktorý bol podriadený philippopolskému metropolitovi.
Etnicky bolo obyvateľstvo mesta zmiesené. Žili v ňom obyvatelia románskeho pôvodu, ktorí prišli z územia dnešného Talianska, oslobodení otroci rôznych národností, ako aj pôvodné trácke obyvateľstvo.
Z remesiel bolo najrozšírenejšie kamenárstvo a staviteľstvo, významne zastúpené bolo aj poľnohospodárstvo.
Dejiny Územie mesta bolo osídlené už v období neolitu približne 5000 rokov pred Kristom. Neskôr sa na mieste usídlili Tráci a v dobe založenia Odryského kráľovstva sa mesto s okolím stalo jeho súčasťou. V roku 46 územie obsadili Rimania a v druhej polovici 1. storočia trácku osadu, ktorá sa na mieste nachádzala opevnili. Význam osady vzrástol vďaka minerálnym prameňom, ktoré sa na mieste nachádzajú. V rokoch 135136 počas, panovania rímskeho cisára Hadriána, bola vyhlásená za tzv. cisársku držbu (osade bol zároveň pridelený názov Augustae, uvádzané aj ako Augusta) so špeciálnym štatútom. Už v polovici 2. storočia boli na mieste vybudované termálne kúpele s nymfeom. V polovici 3. storočia bola osada poškodená a vypálená počas útokov Gótov.
Osada bola obnovená počas panovania cisára Diokleciána, ktorý zároveň v roku 293 udelil dovtedajšej cisárskej držbe štatút mesta, ktoré pomenoval po svojej vlastnej osobe ako Diocletianopolis. Samotný Dioklecián v meste aj nejaký čas žil.
Začiatkom 4. storočia bol kompletne obnovený aj opevňovací systém mesta. Po prijatí kresťanstva boli v meste zbúrané pôvodné pohanské svätyne a na ich miestach boli postavené kresťanské baziliky. Diocletianopolis sa zároveň stal významným centrom kresťanstva a sídlom biskupa. Stal sa tak jedným z prvých biskupských sídiel na území Rímskej ríše.
Po rozdelení Rímskej ríše na západnú a východnú sa Diocletianopolis stal súčasťou východnej Byzantskej ríše. Najväčšieho rozmachu mesto dosiahlo v priebehu 5. a 6. storočia, keď sa aj rozrástlo mimo samotnú opevnenú časť. V priebehu 5. storočia bolo mesto viackrát napadnuté Hunmi a poškodené. Vždy však bolo následne obnovené.
Mesto existovalo do prelomu 6. a 7. storočia, keď bolo zničené v dôsledku útokov Slovanov a Avarov.
Pamätihodnosti Z rímskej epochy sa do dnešného dňa dochovalo veľké množstvo pamiatok. Ide predovšetkým o:
amfiteáter termálne kúpele celkovo desať ranokresťanských bazilík nekropoly obytné budovy kasárne hradby a opevňovací systém mesta imperátorsky palác
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Plovdiv (oblasť) Kategória:Rímske mestá a sídla v Bulharsku Kategória:Byzantská ríša Kategória:Zaniknuté mestá Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku Kategória:Diocletianopolis (Trácia)