náhľad|Počas manganometrie sa využíva roztok manganistanu draselného na stanovenie rôznych analytov.

Manganometria alebo permanganometria je metóda chemickej kvantitatívnej analýzy. Ide o redoxnú titráciu, v ktorej sa využíva manganistan na meranie množstva analytu prítomného v neznámej chemickej vzorke.Redox titrations: Permanganometry. In: University Chemistry, Vol. 1. C. Parameshwara Murthy. New Age International, 2008. . p.632 Skladá sa z dvoch krokov:

štandardizcácia roztoku manganistanu draselného, napríklad pomocou roztoku šťaveľanu sodného alebo kyselinou šťaveľovou, titrácia analytu roztokom manganistanu draselného.

Manganometria umožňuje detekciu a kvantitatívne stanovenie rôznych látok v roztoku, napríklad zlúčeniny železa, šťaveľany, dusitany, jodidy, tiosírany, siričitany, peroxidu vodíka a iných.

Roztok manganistanu draselného je pri manganometrii bezfarebných roztokov priamo i indikátorom – pri nadbytku manganistanu draselného po dosiahnutí bodu ekvivalencie spôsobuje fialové sfarbenie roztoku.Manganometrické stanovení kyseliny šťavelové Pri titrácii farebných roztokov možno využiť redoxné indikátory. Okrem toho je možné použiť i spektrofotometrické stanovenie.

Reakcia V závislosti na podmienkach, pri ktorých titrácia prebieha, sa mangán v manganistane redukuje z oxidačného stavu +VII na +VI, +IV alebo +II.

Vo väčšine prípadov prebieha manganometria vo veľmi kyslých roztokoch, v ktorých prebieha nasledovná elektrochemická reakcia:https://books.google.com/books?id=XQIIAQAAIAAJ Volumetric analysis, Vol 2. Izaak Maurits Kolthoff, Heinrich Menzel, Nathaniel Howell Furman. J. Wiley & Sons, inc., 1929. page 297

MnO4- + 8 H+ + 5 e− → Mn2+ + 4 H2O; E° = +1,51 VTable of standard reduction potentials. In: Chemistry and chemical reactivity. John C. Kotz, Paul Treichel, John R. Townsend. Cengage Learning, 2008. . p. 920

čo naznačuje, že v kyslom roztoku je KMnO4 veľmi silným oxidačným činidlom, ktoré je schopné oxidovať Fe2+ (E°Fe3+/Fe2+ = +0,77 V), Sn2+ (E°Sn4+/Sn2+ = +0,2 V) a dokonca i Cl− (E°Cl2/Cl− = +1,36 V). Na okyslenie roztoku sa používa kyselina sírová, pretože ostatné kyseliny s manganistanom reagujú (napríklad kyselina chlorovodíková sa oxiduje na plynný chlór).

V slabo kyslom roztoku však MnO4- nemôže prijať 5 elektrónov a redukovať sa na Mn2+. Namiesto toho prijíma len tri elektróny a tvorí zrazeninu MnO2 podľa reakcie:

MnO4- + 4 H+ + 3 e− → MnO2 + 2 H2O; E° = +0,59 V

Niektoré zdroje uvádzajú nasledovnú rovnicu:

MnO4- + 2 H2O + 3 e− → MnO2 + 4 OH-

V silne zásaditom roztoku, kde je kocentrácia c(NaOH) >1 mol dm−3, prijíma manganistan len jeden elektrón a vzniká z neho mangánan:

MnO4- + e− → MnO42- ; E° = +0.56 VLouis Rosenfeld. Four Centuries of Clinical Chemistry. CRC Press, 1999, p. 72-75.

Referencie

Zdroj

Kategória:Titrácia Kategória:Manganistany