Chrám svätého Michala archanjela ()KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 9 – pan-rem. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104319. S. 3372. (po bulharsky)STOJANOVA, Kresa. Peruštica – selište ostojalo na burite – Letopis 1878 – 1944 – Dati i săbitija. Plovdiv : Sdruženie „Petăr Bonev Tošev“ – Izdatelstvo Studio 18. 2021. 190 s. ISBN 9786197249743. S. 3. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 381 – 382. (po bulharsky)KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 292. (po bulharsky) je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v meste Peruštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 801. (po bulharsky) Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.

Iné názvy Chrám je známy aj ako Historický chrám svätého Michala archanjela (), Chrám obety svätého Michala archanjela (), Chrám svätých archanjelov (), alebo Chrám svätých Gabriela a Michala archanjelov ().

Lokalita Budova leží v centrálnej časti mesta Peruštica v susedstve budovy Historického múzea.

Dejiny Chrám bol druhým chrámom postaveným v Peruštici a bol vystavaný v rokoch 18471848, teda počas osmanskej nadvlády nad Bulharskom. Starší Chrám svätého Atanáza už kapacitou obyvateľom nepostačoval a nachádzal sa mimo vtedajšej dediny. Nakoniec sa preto obyvatelia Peruštice dohodli na výstavbe nového chrámu, ktorý mal byť zasvätený archanjelovi Michalovi a mal sa nachádzať v centre dediny.

Problémom sa ukázalo byť miesto vybrané pre výstavbu. Na mieste sa totiž nachádzali záhrady a aby obyvatelia dostali úradné povolenie, bolo potrebné aby občan tureckej národnosti potvrdil, že vybrané miesto je miestom, kde sa už v minulosti nachádzal buď chrám, alebo kresťanský cintorín. Obyvatelia Peruštice požiadali o pomoc tureckého obyvateľa Chadžiho Nasăfa z dediny Ustina, ktorý (krivo) dosvedčil, že na mieste vídaval peruštické ženy zapaľovať sviečky. Povolenie na výstavbu bolo obyvateľom Peruštice následne udelené a tí z vďačnosti obdarovali Chadžiho Nasăfa kožuchom, lemovaným kožušinami. Následné obyvatelia začali so zhromažďovaním materiálu na výstavbu a na jar v roku 1847 sa začalo s výstavbou.

Budova bola postavená bracigovskými majstrami v rokoch 18471848, úplne však bola dokončená až v roku 1852. Celá stavba bola kompletne financovaná z darov obyvateľov Peruštice. Chrám bol vysvätený 8. novembra 1849 a vysvätil ho vtedajší metropolita Nikifor.

thumb|left|pohľad na chrám zo severovýchodu Chrám je tragicky spojený s udalosťami Aprílového povstania v roku 1876. V priebehu potláčania povstania v budove našlo posledné útočisko približne 600 obyvateľov Peruštice, predovšetkým žien, detí a starcov, ako aj posledných ostávajúcich peruštických povstalcov. Turci pri dobíjaní budovy podpálili západné dvere do chrámu. Dvaja obyvatelia Peruštice – Kočo Čistemenski a Spas Ginev – nechceli padnúť tureckým vojskám do rúk živí, v dôsledku čoho zastrelili najskôr členov svojej rodiny a následne spáchali samovraždu. Ich príklad potom nasledovalo ešte približne 20 ľudí. Budova bola obliehaná niekoľko dní a neskôr aj ostreľovaná osmanským delostrelectvom, až nakoniec 1. mája 1876 padla do rúk Turkom. Aj v dôsledku paľby osmanskej artilérie bola budova poškodená a kompletne vypálená.

Celkovo v chráme zahynulo 347 obyvateľov Peruštice. Obyvatelia ktorí prežili, boli po potlačení povstania odvedení do Plovdivu. Po oslobodení Bulharska bola budova obnovená v pôvodnom vzhľade.

V roku 1971 bol chrámu udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Dôležitá reštaurácia budovy prebehla v roku 2007. Urobená bola podľa projektu Nikolu Stojanova, pričom predmetom bola predovšetkým konzervácia budovy.

Charakteristika Budovu postavili bracigovskí majstri. O mene konkrétneho hlavného majstra sa vedú dohady, ale podľa P. Berbenlieva, ktorý robil architektonický prieskum a zákres budovy išlo o Nikolu Giulemetova. Niektoré zdroje uvádzajú, že výstavba prebiehala pod vedením majstrov z Pazardžiku.

Ide o masívnu trojloďovú budovu s jednou apsidou so sedlovou strechou. thumb|left|plán chrámu

Chrám je postavený z masívnych kamenných blokov, širokých až jeden meter. Klenby sú postavené z tehál. Podlahu chrámu tvoria nepravidelné kamenné dosky.

Historik Konstantin Jireček v svojej práci tvrdil, že budova mala pôvodne dve kupoly, no ani pri prieskume budovy sa neobjavilo nič, čo by toto tvrdenie potvrdilo a že by podobné časti niekedy v minulosti existovali.

Ikony chrámu boli vytvorená ikonopiscami z Pazardžiku, pričom niektoré z ikon namaľoval slávny ikonopisec Stanislav Dospevski.

V stenách chrámu ostali zachované stopy po guľkách, ohni a ďalších poškodeniach, ktoré na chráme zanechali udalosti Aprílového povstania.

Z dôvodu svojej tragickej súvislosti s udalosťami Aprílového povstania je chrám hodnotný skôr historicky než z architektonického hľadiska.

Múzeum kostnica Chrám má pridelený štatút múzea kostnice a chráni pamiatku obyvateľov Peruštice ktorí v chráme zahynuli.

V chráme sa nachádza veľký kamenný sarkofág v ktorom sú uložené pozostatky obyvateľov Peruštice, ktorí zahynuli v priebehu Aprílového povstania. Sarkofág bol postavený v roku 1966. Na východnej stene chrámu v priestore oltára sa nachádzajú mramorové dosky s menami zosnulých.

Zaujímavosť Udalosti Aprílového povstania spojené s chrámom a hrdinstvo zosnulých obyvateľov Peruštice sú zvečnené tzv. otcom bulharskej literatúry Ivanom Vazovom v óde Kočo () z cyklu Epopeja na zabravenite (, doslova Epos zabudnutých).

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu

Chrám bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1971 (publikované v Štátnom vestníku () č. 43 z roku 1971). Dôvodom zaradenia na zoznam je historická ako aj architektonická hodnota budovy.

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Archangeli“ (, doslova Chrám svätých archanjelov).

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Stavby v Peruštici Peruštica Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia Kategória:Architektúra z 1848 Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Múzeá v Bulharsku Kategória:Kostnice v Bulharsku