Interdikt je v katolíckej cirkvi nápravný (liečebný) trest, ktorý spočíva v zákaze udeľovať alebo prijímať niektoré alebo všetky sviatosti. Od roku 1917 má výlučne osobný ráz.
Pred rokom 1917 sa mohol interdikt vzťahovať aj miesto (kostol, cintorín), na ktorom došlo k zločinu (napr. vražda) - pokým neprebehol nový proces vysvätenia.
Interdikt sa používa od 10. storočia. Napríklad v roku 1232 vyhlásil ostrihomský arcibiskup Róbert interdikt nad celým Uhorskom, kvôli hrubému zasahovaniu svetskej moci a Židov do cirkevných vecí. Obsahoval: zákaz vysluhovania sviatostí (okrem krstu a viatika), zákaz bohoslužieb (povolené len raz do mesiaca a bez účasti veriacich), zákaz cirkevných pohrebov a zvonenia.
Druhy interdiktov: pred rokom 1917 osobný miestny - vzťahuje sa na miesto alebo obec všeobecný - rozsiahla oblasť, štát po roku 1917 osobný
Uložený interdikt má niektoré účinky exkomunikácie. Kódex kánonov východných cirkví, ktorý je záväzný pre východné katolícke cirkvi označuje trest s podobným účikom pojmom menšia exkomunikácia.
Referencie
Externé odkazy Kódex kánonického práva: Šiesta kniha: Sankcie v Cirkvi
Kategória:Kánonické právo