Chisaria (, doslova okres Chisaria)KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 574 – 575. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4640 – 4641. (po bulharsky)MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 4 – 8. (po bulharsky) je okres v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Administratívnym centrom okresu je mesto Chisaria.

Geografia Polohopis Nížšie položené časti okresu Chisaria sa rozprestierajú na území malej Chisarskej kotliny, ktorá je geomorfologickou časťou Pazardžiško-Plovdivského polageomorfologického podcelku Hornotráckej nížiny.

Vyššie položené časti okresu ležia na teritóriu juhovýchodného úpätia horského pásma Săštinska Sredna gora,NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 118 – 119. (po bulharsky) najvyššieho, centrálne položeného podcelku pohoria Sredna gora.

Leží v severozápadnej časti Plovdivskej oblasti, približne 40 kilometrov severne od administratívneho centra oblastiPlovdivu.

Hranice okresu Okres Chisaria hraničí:

v Plovdivskej oblasti v severnej časti s okresom Karlovo v juhovýchodnej časti s okresom Kalojanovo v južnej časti s okresom Săedinenie

v Pazardžickej oblasti na západe s okresom Strelča

v Sofijskej oblasti na severozápade s okresom Koprivštica thumb|left|topografická mapa okresu Chisaria

Rozloha a nadmorská výška Okres sa rozprestiera na ploche 549,55 km², pričom 206 km² z celkovej rozlohy okresu predstavujú lesy a 13 km² je tvorených zastavanými obývanými oblasťami. Zvyšok rozlohy okresu tvoria predovšetkým pozemky využívané na poľnohospodárske účely. Svojou plochou okres Chisaria zaberá 9,17 % celkovej rozlohy Plovdivskej oblasti, čím sa stáva v poradí tretím najväčším okresom z celkovo 18 okresov, ktoré sa v oblasti nachádzajú.

Priemerná nadmorská výška na území okresu dosahuje , pričom administratívne sídlo okresumesto Chisarialeží v nadmorskej výške . Najnižšie časti okresu sa nachádzajú v nadmorskej výške približne , najvyššie časti v nadmorskej výške prevyšujúcej .

Časové pásmo Teritórium okresu Chisaria sa tak ako aj celé územie Bulharska nachádza v časovom pásme UTC+2, ide teda o tzv. východoeurópsky čas (VEČ).

Klimatické podmienky Podnebie Územie okresu spadá do prechodno-kontinentálnej klimatickej zóny Bulharska, ktorá zahŕňa Hornotrácku nížinu, podbalkánske kotliny, nížiny pozdĺž stredného toku rieky Struma, ako aj najvýchodnejšie časti severného Bulharska, okrem oblastí na pobreží Čierneho mora. Najvýraznejšou črtou tejto klimatickej zóny je jej prechodný charakter, kedy v niektorých rokoch prevláda subtropický vplyv Stredomoria a v iných stredoeurópska kontinentálna klíma.

Zimy bývajú teplé a mierne, čo je spôsobené teplými vzdušnými prúdmi, ktoré vanú z juhu a na území okresu sú zadržiavané masívom pohoria Stará planina, ako aj kopcovitým reliéfom Srednej gory. Snehová pokrývka sa udrží v priemere po dobu 27 dní v roku a dosahuje priemernej výšky okolo 5 cm. Letá bývajú dlhé a príjemné. Mesiace júl a august sa vyznačujú nízkou hladinou vlhkosti vzduchu a slabým vetrom.

Teplota vzduchu Priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje 11,5 °C, pričom v letných mesiacoch sa jedná priemerne o teplotu 21,4 °C a v zimných mesiacoch o teplotu 1,1 °C. V januári minimálne teploty klesajú až k -10 °C-11 °C, zatiaľ čo v lete maximálna nameraná teplota na území mesta Chisaria vystúpila až k 39,6 °C. Napriek tomu, že najnižšie časti okresu sú nížinného charakteru sa na území okresu nezvyknú často vyskytovať teplotné inverzie.

Zrážky V dôsledku toho, že okres sa nachádza na území v dosahu dažďového tieňa pohorí Sredna gora a Stará planina je priemerný ročný úhrn zrážok nízky, pričom dosahuje hodnôt len okolo 500 l/m². Charakteristické sú dve zrážkové maximáv priebehu júna, kedy je vyšší úhrn zrážok spôsobený vplyvom pôsobenia kontinentálnej klímy a v priebehu novembra, kedy sa na zvýšenom úhrne zrážok podieľa pôsobenie stredomorskej klímy.

Veterné podmienky Veterné podmienky sú mierne. Počas celého roka prevláda východný vietor s priemernou ročnou rýchlosťou 1,1 m/s. Silné a nárazové vetry sú zriedkavéaž 80% času sa rýchlosť vetra pohybuje v rozmedzí 0 až 1 m/s, čo je veľmi priaznivé najmä v zimnom období.

Znečistenie vzduchu Kvalita vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry je na území okresu vyhovujúca a úroveň znečistenia ovzdušia sa nachádza pod dolnými hraničnými hodnotami. Na území okresu sa nevyskytujú žiadne faktory, ktoré by znečisťovanie ovzdušia mohli zapríčiňovať.

Vodstvo Hydrologický systém v regióne je tvorený predovšetkým riekami Striama (), Kalavaštica (), Pikla () a Piasăčnik (). Všetky majú konštantný prietok a veľkú oblasť povodia. Zvyšné rieky v okrese sú malé a s malým prietokom, pričom ich vplyv v rámci hydrologického systému je len sezónny.

Okres je bohatý na podzemné vody, ktoré sa využívajú na zásobovanie obyvateľstva okresu pitnou vodou.

Dôležitou súčasťou hydrologického systému v okrese Chisaria sú umelé vodné nádrže (priehrady), ktorých sa na území okresu nachádza až 57. Z toho 51 je vo vlastníctve okresu a 2 sú vo vlastníctve štátu.

Minerálne pramene Na území okresu sa minerálne vody nachádzajú predovšetkým na teritóriu mesta Chisaria, a ďalej na území dedín Krasnovo a Staro Železare.

Minerálne vody zo všetkých troch lokalít sa používajú na pitie a na terapeutické účely spojené s liečbou renálne-urinárnych a gastrointestinálnych porúch, ako aj ochorení žlčníku a pečene, a porúch pohybovej sústavy. Z kvalitatívneho hľadiska sú minerálne vody v okrese Chisaria jednotné. Z kvantitatívneho hľadiska celková hodnota hydrominerálnych zdrojov (prietok) minerálnych prameňov na území okresu dosahuje úrovne medzi 45 l/s a 62,10 l/s.

Keďže Chisaria je prvým miestom na území dnešného Bulharska, kde sa začalo s organizovanou kúpeľnou činnosťou a je teda bulharským priekopníkom v oblasti kúpeľníctva, uskutočnili sa prvé vedecké výskumy miestnych termálnych minerálnych prameňov už v druhej polovici 19. storočia. Konkrétne išlo o chemické analýzy vody chisarských minerálnych prameňov pre liečebné kúpeľné využitie. Analýzy boli vykonané na základe žiadosti vlády Východnej Rumélie a prebehli v priebehu roku 1882.

Všetky chisarské minerálne vody spadajú do kategórie slabo mineralizovaných termálnych vôd, pričom úroveň mineralizácie je pod hodnotou 1 mg/l. Sú hydrogénuhličitanovo-sírovo-sodné, fluóro-kremíkové, chlórne, alkalické a rádiokatívne. Voda je bez farby a zápachu s príjemnou chuťou. Dosahuje vysokej hodnoty pH,ktorá sa pohybuje až na čísle 9. Teplota vody jednotlivých prameňov sa pohybuje v rozmedzí 37 °C51 °C.

Chisarské minerálne vody súokrem liečebných a kúpeľných účelovvyužívané aj v rámci potravinárskeho priemyslu, keďže sa stáčajú a balia do fliaš za účelom predaja.

Administratívna správa Administratívnym centrom okresu je mesto Chisaria. Najvyššie postaveným činiteľom okresnej administratívy je starosta, nasledovaný zástupcom starostu a sekretárom.

Správou okresu sa zaoberá obecné zastupiteľstvo sídliace v Chisarii. Správou jednotlivých dedín okresu sa zaoberajú miestne orgány samosprávyradnice. Radnicou disponujú všetky dediny v okrese Chisaria.

Obecné zastupiteľstvo Správou okresu sa zaoberá magistrát, alebo v doslovnom preklade obecné zastupiteľstvo (), ktorého sídlo leží v centrálnej časti mesta Chisaria na ulici General Gurko () č. 14. Obecné zastupiteľstvo je orgánom miestnej samosprávy, pričom poslancov zastupiteľstva volia obyvatelia okresu v súľade s podmienkami a s postupom, ktoré sú určené volebným poriadkom. Zastupiteľstvo tvorí (vrátane predsedu) sedemnásť volených obecných poslancov.

Úlohou obecného zastupiteľstva je realizovať jednotnú politiku rozvoja okresu, v súlade s platnými zákonmi krajiny. Obecné zastupiteľstvo v rámci svojej pôsobnosti určuje politiku okresu v príslušných oblastiach pôsobnosti. Okrem toho sa zaoberá aj riešením problémov miestneho významu, ktoré nie sú vo výlučnej pôsobnosti iných orgánov štátnej správy. Zasadnutia obecného zastupiteľstva sú verejné a konajú sa najmenej šesťkrát do roka. Zasadnutia zastupiteľstva zvoláva a vedie predseda. Občania, ktorí nie sú poslancami obecného zastupiteľstva, sa môžu ujať slova po ukončení rokovania a to v poradí, ktoré je určené obecným zastupiteľstvom. Môžu podávať vyjadrenia, alebo návrhy, ako aj klásť otázky k veciam, ktoré sú v pôsobnosti obecného zastupiteľstva, ale aj vo verejnom záujme.

Sídla Na území okresu sa nachádza celkovo 12 sídiel, teda okresné mesto Chisaria a 11 dedín. thumb|left|západná pevnostná brána antického mesta Diocletianopolis

Mestá: okresné mesto Chisaria ()MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 17. (po bulharsky)do roku 1942 Chisar (), do roku 1964 Chisar-Momina baňa ()

Dediny: Belovica ()KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 47. (po bulharsky)do roku 1942 Dălgi geren (), do roku 1966 Bialovica () Krasnovo ()KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 295. (po bulharsky) Krăstevič ()KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 302. (po bulharsky)do roku 1956 Gorno Osmanovo (), v prameňoch niekedy uvedené aj pod nesprávnym názvom Krăsťovič () Malo Kruševo ()do roku 1892 Armutlii (), do roku 1968 Krušovo () Michilci () Mătenica ()do roku 1934 Ajrene () Novo Železare ()KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 375. (po bulharsky)do roku 1934 Demirdžiler-Nova machala () Paničeri ()KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 399. (po bulharsky)do roku 1966 Paničere () Staro Železare ()KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 522. (po bulharsky)do roku 1934 Demirdžilere () Starosel ()KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 525. (po bulharsky)do roku 1934 Staro novo selo () Černičevo ()KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 593. (po bulharsky)do roku 1934 Dudene ()

Obyvateľstvo Vývoj počtu obyvateľov okresu v 21. storočí Rok Počet obyvateľov 2003 15 244 2005 14 826 2011 12 600 2013 13 138 2022 11 424

Etnické zloženie obyvateľstva Prieskum, ktorý prebehol v roku 2011 v rámci sčítania obyvateľstva preukázal, že prevažnú väčšinu obyvateľov okresu tvoria osoby bulharskej národnosti. Významné národnostné menšiny, ktorých príslušníci žijú na území okresu, predstavujú turecká a rómska menšina.

Z celkového počtu 12 600 obyvateľov okresu bolo: Bulharov11 268 Rómov471 Turkov83 príslušníkov iných národností13

Odpovedať na otázky prieskumu odmietlo 28 osôb a ďalších 737 osôb sa nevyjadrilo k otázke, týkajúcej sa ich národnosti.

Hospodárstvo Ekonomicky aktívnu časť obyvateľstva okresu predstavuje viac ako 6700 osôb. Dôležitú súčasť miestnej ekonomiky predstavuje veľké množstvo malých a stredne veľkých firiem súkromného sektora.

Najvýznamnejšími hospodárskymi odvetviami v okrese sú:

Turizmus