Zoznam nezvyčajných príčin smrti pozostáva z úmrtí, ku ktorým došlo za kurióznych okolností, a ktorých hodnovernosť bola doložená viacerými zdrojmi.
Starovek náhľad|Podľa legendy grécky dramatik Aischylos zomrel po tom, čo mu orol zhodil na hlavu korytnačku. Dravý vták si údajne pomýlil lysinu s balvanom, o ktorý chcel preraziť pancier. Upozornenieː niektoré nižšie uvedené príklady môžu byť apokryfy.
cca 1200 až 1235 pred Kr. – Sisera. Veliteľovi kanaánskej armády v spánku cudzia žena zabodla stanový kolík do spánku. 1126 pred Kr. – Drakón. Vďační aténski obyvatelia ho zasypali plášťami a klobúkmi. Pod vrstvou darov sa udusil. 564 pred Kr. – Arrhachión z Figaleie. Grécky zápasník sa zúčastnil olympijských hier. Počas finále v pankratiu sa ocitol v zovretí súpera, ktorému vykrútil prst tak silno, že sa vzdal. Už sa však nevyslobodil spod protivníkových stehien a zlomil si väzy.
cca 475 pred Kr. – Hérakleitos z Efezu. Trpel na edém, ktorých chcel vyliečiť tak, že sa zahrabal do kravských lajen. Silný pach prilákal svorku psov, ktorá ho zožrala. cca 455 pred Kr. – Aischylos. Jeden z najvýznamnejších gréckych dramatikov, často nazývaný aj otec tragédie, zomrel, keď mu orol zhodil na hlavu korytnačku. Aischylovu plešinu si údajne zmýlil s kameňom, o ktorý sa pokúšal rozbiť korytnačí pancier. 210 pred Kr. – Š’-chuang-ti. Čínsky kráľ z dynastie Džou, ktorý dal vyrobiť Terakotovu armádu, skonal na následky otravy ortuťou, ktorú v nadmerných dávkach konzumoval v presvedčení, že si tak zaistí nesmrteľnosť. 258 – Svätý Vavrinec Rímsky. Bol upálený zaživa, no dobrá nálada ho neopúšťala ani v posledných minútach života. So svojimi mučiteľmi žartoval, aby ho obrátili na druhý bok, pretože z tejto strany sa upiekol tak akurát. V súčasnosti je okrem iného aj patrónom komediantov.
Stredovek 5. august 882 – Ľudovít III. Západofranský kráľ si privodil fraktúru lebky počas prenasledovania dievčaťa, ktoré sa utekalo skryť do domu svojho otca. Ľudovít vysadal na koňa, aby mladú ženu dohnal, keď si rozrazil hlavu o zárubňu dverí. 29. august 886 – Bazil I. Počas poľovačky sa zasekol o jelenie parohy. Splašené zviera vláčilo byzantského kráľa ďalších 26 kilometrov cez les v snahe utiecť pred ľuďmi. Kvôli kurióznemu zraneniu chytil horúčku, z ktorej sa už nikdy nedostal. 11. september 1063 – Belo I. Uhorský kráľ a knieža Nitrianskeho kniežatstva zomrel, keď sa pod ním rozpadol trón. 13. október 1131 – Filip Francúzsky. Filip bol francúzsky kráľ z rodu Kapetovcov, ktorý panoval spoločne so svojím otcom Ľudovítom VI. Zahynul po páde z koňa, ktorý sa potkol o prasa prebiehajúce cez cestu. 6. jún 1217 – Henrich I. Kastilský. Henrich bol kastilský kráľ, ktorého zabila škridla uvoľnená zo strechy.
Renesancia Júl – september 1518 – Obete Tanečného moru. V júli 1518 vypukla v Štrasburgu tanečná horúčka. Odhadom 50 až 400 osôb tancovalo bez prestania po dobu niekoľkých týždňov. Niekoľko ľudí zomrelo na následky srdcových zástav, mozgových príhod, či všeobecného vyčerpania. 1567 – Hans Staininger. Mešťanosta z Braunau si zlomil väzy, keď si pristúpil vlastnú bradu, ktorú dopestoval na úctyhodných 140 centimetrov.náhľad|Hans Staininger sa v rodnom meste dočkal sochy, na ktorej bol vyobrazený aj so svojou impozantnou bradou, ktorá mu okrem uznania okolia priniesla aj zatratenie.
Raný novovek 17. február 1673 – Molière. Významný francúzsky dramatik zomrel na následky krvácania do pľúc tesne po divadelnom vystúpení, v ktorom stvárnil hypochondra.
19. storočie Marec 1809 – John Cummings. Po návšteve cirkusového predstavenia zostal natoľko uchvátený hltaním čepelí, že sa rozhodol nebezpečnému koníčku venovať. Na rozdiel od trénovaného cirkusanta však nože skutočne prehĺtal. Začal na štyroch nožoch, ktoré z tela vylúčil bez negatívnych následkov na organizmus. Potom výkon vystupňoval na štrnásť nožov, ktoré mu až na miernu bolesť v oblasti brucha prešli vylučovacou sústavou znova bez problémov. Osudnou sa mu stala dávka dvadsiatich nožov, z ktorých v nasledujúcich dňoch vylúčil iba niekoľko. Ďalšie štyri roky života prežil v ukrutnej agónii. Počas pitvy mu boli v tele nájdené kusy čepelí, pružiny a rukoväte z dreviny a slonoviny. 6. november 1816 – Gouverneur Morris. Senátor štátu New York zomrel na infekciu, ktorú si privodil pokusom vyčistiť upchatý análny otvor veľrybou kosťou. 12. január 1856 – Ľudovít Štúr. Významný slovenský dejateľ zomrel na následky strelného zranenia, ktoré si neúmyselne spôsobil pri preskakovaní potoka. 6. jún 1867 – Matilda Mária Rakúska. Osemnásťročná arcivojvodkyňa z habsbursko-lotrinskej dynastie utrpela popáleniny nezlučiteľné so životom, keď si podpálila šaty cigaretou, ktorú v panike skryla za chrbtom, aby ju otec nepristihol fajčiť. 17. jún 1871 – Clement Vallandigham. Americký právnik zomrel počas súdneho procesu, v ktorom obhajoval muža obvineného z vraždy. Sudcom sa pokúšal vysvetliť, ako mohla zbraň pre poruchu vystreliť sama od seba, keď vtom sa neúmyselne zastrelil. Po takomto presvedčivom argumente bol jeho klient uznaný nevinným. November 1872 – Henry Taylor. Hrobára z Londýna zadlávila počas pohrebu rakva, ktorú pomáhal niesť. Ťažký predmet sa naňho zosypal, keď sa pošmykol na kameni. Manželka nebožtíka vzápätí prepadla hystérii. 1. júl 1884 – Allan Pinkerton. Zakladateľ Pinkertonovej detektívnej kancelárie zomrel na gangrénu, ktorú si privodil, keď spadol na chodníku a veľmi silno sa pohryzol do jazyka. 22. august 1888 – Neidentifikovaný muž z Osmanskej ríše. V ranných hodinách na mesto Sulejmánia v dnešnom Iraku dopadla spŕška meteoritov, ktorá zabila jedného muža a paralyzovala ďalšieho. Dodnes ide o jediný dokázateľný prípad, kedy došlo k usmrteniu človeka meteoritom. 10. september 1898 – Alžbeta Bavorská. Princezná Sissi bola zavraždená počas návštevy Švajčiarska talianskym anarchistom Luigim Luchenim, ktorý cisárovnú prebodol trojhranným pilníkom.
20. storočie 1901 – 1950 25. október 1902 – Stanton Walker. Dvadsaťročný muž z Ohia navštívil bejzbalový zápas spoločne so svojimi dvomi priateľmi, ktorí sa na tribúne usadili po jeho boku. Jeden z kamarátov si od toho ďalšieho vypýtal nôž, aby ostrúhal ceruzku, s ktorou zapisoval skóre. Keď mladý muž ceruzku dostatočne zaostril, podal nôž Walkerovi, aby ho vrátil majiteľovi, keď vtom vystrelená lopta trafila Walkera priamo do ruky, v ktorej držal čepeľ. Náraz bol taký silný, že sa Walker omylom bodol nožom kúsok od srdca. Zomrel o niekoľko minút neskôr na vykrvácanie. 1. máj 1904 – John Mortensen. Devätnásťročný poľovník z Nového Zélandu utrpel záchvat a spadol tvárou do pätnásť centimetrov hlbokej mláčky vody, v ktorej sa utopil. 15. február 1909 – George Spencer Millet. Brigádoval v poisťovni v New Yorku. Zomrel pri úteku naprieč kanceláriou, keď sa pokúšal dostať z dosahu starších kolegýň, ktoré ho chceli zasypať bozkami pri príležitosti Milletových pätnástych narodenín. Keď sa k nemu ženy priblížili, spadol a prebodol si srdce zmizíkom, ktorý zvieral v ruke. 4. február 1912 – Franz Reichelt. Krajčír a vynálezca pôvodom z Rakúsko-Uhorska, ktorý bol považovaný za jedného z priekopníkov parašutizmu. Ochranný odev zo širokej látky, ktorý zostrojil, sa rozhodol otestovať zoskokom z Eiffelovej veže, ktorý neprežil. 30. december 1916 – Grigorij Jefimovič Rasputin. Skutočná príčina skonu ruského mystika je dodnes opradená mnohými otáznikmi. Jeho odporcovia sa ho sprvoti pokúsili otráviť kyanidom, ktorý ale z nejakého dôvodu nezaberal. Následne princ Felix Jusupov postrelil Rasputina do hrude, no ten sa napriek vážnemu zraneniu vrhol na útočníka. Neskôr bol Rasputin postrelený ešte niekoľkokrát, kým konečne padol k zemi. Jeho vrahovia mu zviazali končatiny a vyhodili ho do rieky. Pri pitve sa údajne našla v jeho pľúcach voda, čo naznačuje, že Rasputina nezabil ani jed, ani strelné rany, ale že sa utopil.náhľad|Otrava, streľba alebo utopenie? Príčina smrti ruského mystika, ktorý sa tešil veľkej obľube u poslednej cárskej rodiny, zostávala po veľmi dlhú dobu opradená mnohými otáznikmi. 15. január 1919 – Obete Bostonskej melasovej tragédie. Dvadsaťjeden ľudí sa utopilo v obrovskej mase melasy, ktorá sa valila ulicami rýchlosťou 56 kilometrov za hodinu. Približne 8 700 000 litrov lepkavej hmoty sa vylialo z obrovského kontajnera, ktorý praskol z dôvodu nekvalitnej konštrukcie a náhleho oteplenia. 25. október 1920 – Alexander I. Grécky. Grécky kráľ zomrel na otravu krvi po pohryznutí makakom. Dvojica opíc sa pustila do bitky s Alexandrovým nemeckým ovčiakom. Keď panovník pribehol svojmu domácemu zvieraťu na pomoc, opica zaútočila i na neho. 5. apríl 1923 – George Herbert, 5. knieža z Carnarvonu. Britský šľachtic sa podieľal na financovaní výpravy archeológa Howarda Cartera, ktorá sa skončila objavením hrobky faraóna Tutanchamóna. Herberta našli mŕtveho na hotelovej izbe v Káhire len niekoľko mesiacov po tomto významnom náleze. Zomrel na následky infekcie po tom, čo si pri holení nechtiac rozrezal štípanec od komára. Jeho smrť dala vzniknúť slávnej faraónovej kliatbe, podľa ktorej postretne smrť každého, kto naruší večný pokoj faraónskych múmii. 4. jún 1923 – Frank Hayes. Dvadsaťdvaročný džokej z New Yorku utrpel srdcový infarkt priamo počas dostihových pretekov a zomrel. Kôň s nevládnym telom na chrbte však preťal cieľovú rovinu ako prvý a Hayes sa posmrtne stal víťazom súťaže. 30. november 1923 – Martha Mansfieldová. Hollywoodska herečka zomrela na následky popálenín počas nakrúcania nemého filmu The Warrens of Virginia. Po nakrútení scén si jeden z členov štábu zapálil cigaretu a ešte vždy horiacu zápalku bezmyšlienkovito odhodil. Zápalka pristála na kostýme Mansfieldovej a ten vzápätí vzplanul. 1924 – Thornton Jones. Právnikovi z Walesu sa prisnilo, že si ostrým nožom prešiel po hrdle. Keď sa prebudil, skutočne mal na krku hlbokú reznú ranu, z ktorej crčala krv. Pred smrťou stihol zanechať odkaz, v ktorom vysvetlil, že sa podrezal v spánku. 26. apríl 1926 – Bobby Leach. Anglický kaskadér sa stal iba druhým človekom, ktorý prežil pád z Niagarských vodopádov v sude, ale neskôr zomrel na infekciu, ktorá sa mu dostala do tela po spackanej amputácii nohy. Lekári mu končatinu odrezali kvôli komplikovanej zlomenine, ktorú si privodil pošmyknutím na šupke od pomaranča. 1926 – Phillip McClean. Šestnásťorčný tínedžer z Austrálie skonal počas oslavy s priateľmi, keď naňho zaútočil kazuár. Obrovský vták patriaci rodine, u ktorej sa párty konala, zhodil Phillipa z nôh a následným kopancom do krku spôsobil hlbokú ranu, ktorá viedla k vykrvácaniu. 14. september 1927 – Isadora Duncanová. Známa americká tanečníčka si zlomila väzy pri ceste v kabriolete, keď sa jej dlhý šál zamotal do kolesa automobilu. 17. jún 1939 – Nicholas Comper. Pilot a letecký konštruktér sa chystal odpáliť ohňostroj, keď sa pri ňom zastavil okoloidúci s otázkou, čo sa snaží dosiahnuť. Comper zo srandy odpovedal, že má v pláne vyhodiť do povetria radnicu. Muž zobral odpoveď smrteľne vážne a spacifikoval Compera, ktorý sa pri páde na zem udrel hlavou o obrubník, čo sa mu stalo osudným. 8. marec 1941 – Sherwood Anderson. Americký prozaik skonal na následky zápalu pobrušnice, ktorú utrpel po neúmyselnom prehltnutí špáradla.
1951 – 2000
2. júl 1951 – Mary Reeserová. Polícia našla po Reeserovej iba spálené ostatky v kresle v jej byte. Napriek tomu, že okolnosti naznačovali, že žena zhorela, zvyšok domácnosti neniesol žiadne poškodenie po plameňoch. Niektorí špekulujú, že dôchodkyňa zahynula na spontánne samovznietenie. 30. november 1958 – Gareth Jones. Britský herec zomrel na zástavu srdca počas naživo vysielanej televíznej hry na kanáli ITV. Postava, ktorú stvárňoval, mala podľa scenára tiež skonať z rovnakej príčiny. 19. január 1969 – Jan Palach. Český študent zomrel na popáleniny, keď sa dobrovoľne polial benzínom na protest proti okupácii Česko-Slovenska.