Ringerov roztok je roztok niekoľkých solí rozpustených vo vode tak, aby vznikol izotonický roztok voči telesným tekutinám živočícha. Ringerov roztok typicky obsahuje chlorid sodný, chlorid draselný, chlorid vápenatý a hydrogenuhličitan sodný, pričom hydrogenuhličitan sa používa na úpravu pH. Medzi ďalšie zložky roztoku môžu patriť látky dodávajúce energiu bunkám, ako sú ATP a dextróza, či napríklad antibiotiká a antimykotiká.
Zloženie Ringerov roztok typicky obsahuje NaCl, KCl, CaCl2 a NaHCO3, niekedy obsahuje i ďalšie minerály, napríklad MgCl2, rozpustené v destilovanej vode. Presný pomer týchto látok závisí podľa živočícha, ktorému je roztok podávaný, hlavne medzi morských osmokonformérmi a osmoregulátormi.
Niekedy sa pH roztoku upravuje pomocou hydroxidu sodného.
Použitie Ringerov roztok sa bežne podáva ľudským a veterinárnym pacientom na vnútrožilnú alebo podkožnú hydratáciu alebo na rozšírenie ciev počas hypovolémie. Takisto sa používa pri in vitro experimentoch s orgánmi alebo tkanivami, napríklad pri in vitro skúškach svalov. Presný pomer iónov prítomných v roztoku závisí na druhu, ktorému je roztok podávaný – existujú rôzne pomery pre vtáky, cicavce, sladkovodné ryby, morské ryby a iné.
Ringerov roztok sa používa i pre terapeutické účely, napríklad pri artroskopickom čistení v prípade septickej artritídy. Klinicky sa používa ako vnútrožilná infúzia na náhradu stratených extracelulárnych tekutín a na obnovenie chemických rovnováh pri liečbe izotonickej dehydratácie.
História Ringerov roztok je pomenovaný po Sydneym Ringerovi, ktorý v rokoch 1882–1885 zistil, že tekutina omývajúca žabie srdce musí obsahovať sodné, draselné a vápenaté soli v danom pomere, ak má byť srdce udržované nažive. Alexis Hartmann tento roztok neskôr upravil pridaním laktátu sodného, čím vzniká Ringerov laktátový roztok.
Referencie
Zdroj
Kategória:Tlmivé roztoky Kategória:Eponymické termíny v chémii