Bohumil Hrabal (* 28. marec 1914, Židenice – † 3. február 1997, Praha) bol český spisovateľ, jeden z najvýznamnejších a najosobitejších prozaikov druhej polovice 20. storočia.
Životopis Narodil sa v Brne – Žideniciach.
Meno jeho biologického otca nie je uvedené ani v jeho krstnom liste. Keď sa jeho matka Marie vydala (1920) za Františka Hrabala, účtovníka v pivovare v Polnej a neskôr správcu pivovaru v Nymburku, ten prijal Bohumila za vlastného. Hrabal nebol nikdy premiant a viac než o učenie sa zaujímal o pestré dianie v pivovare, najmä o Františkovho brata Josefa Hrabala (slávneho Pepina), ktorý „prišiel na návštevu a zostal do smrti“.
Po maturite na reálnom gymnáziu (1935) študoval na právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, navštevoval však aj prednášky z dejín literatúry, umenia a filozofie. Keďže vysoké školy boli v období okupácie zatvorené, mohol štúdium dokončiť až v roku 1946.
Počas vojny pracoval ako železničný robotník a výpravca v Kostomlatoch, čo sa (rovnako ako všetky jeho neskoršie profesie) odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Vystriedal tiež profesie ako poisťovací agent, obchodný cestujúci, od roku 1949 brigádnik v kladnianskych oceliarňach a po ťažkom úraze pracoval v libeňských zberných surovinách ako balič starého papiera. Neskôr pracoval ako kulisár. Nemalú časť svojho života prežil v pražskej Libni – v ulici Na Hrázi 24/326 (poeticky nazývanej Na Hrázi věčnosti).
Spisovateľom z povolania sa stal až v roku 1963. Po roku 1970 nemohol niekoľko rokov oficiálne publikovať, písal teda do samizdatových a exilových periodík. Roku 1975 uverejnil v časopise Tvorba krátke sebakritické prehlásenie, na ktorého základe mu bolo čiastočne a pod dohľadom cenzúry znova umožnené publikovať.
Mnoho jeho diel vychádzalo v nakladateľstve Pražská imaginace, ktoré vydávalo Hrabala samizdatom od roku 1985. To isté nakladateľstvo vydalo pod editorským dohľadom Václava Kadleca v rokoch 19911997 Sebrané spisy Bohumila Hrabala v 19 zväzkoch.
Hrabal sa poznal s Jiřím Kolářom, obdivoval svojrázneho a predčasne zosnulého maliara, grafika a priemyslového výtvarníka Vladimíra Boudníka a priatelil sa s filozofom Egonom Bondym. Hrabalove knihy boli mnohokrát úspešne sfilmované (napríklad Menzelove Ostře sledované vlaky, ktoré boli ocenené Oskarom) a dostal tiež veľa vydavateľských cien.
Dielo thumb|Bohumil Hrabal v školskom roku 1925/1926 prepadol z mnohých predmetov. Vo svojom diele sa často inšpiroval autentickými životnými skúsenosťami, ktoré s nevšednou umeleckou imagináciou a fantáziou transformoval do svojbytnej grotesknosti, nadsádzky a komična, niekedy poznamenaných aj skepsou a čiernym humorom. Vytvoril literárne diela triviálne aj vysoko kultivované, v ktorých sa nevyhýbal ani slangu, ani poetizmom. V neskorších prózach nechal zaznieť aj silné melancholické tóny (nie však depresívne).
V roku 1956 vyšli ako príloha časopisu Zprávy Spolku českých bibliofilů, Hovory lidí a niekoľko ďalších poviedok. náhľad|Bohumil Hrabal, namaľovaný medzi svojimi milovanými mačkami na Hrabalovej stene v Prahe-Libni Ztracená ulička, 1948 Hovory lidí, 1956 – dve poviedky, vyšli v Spolku českých bibliofilů Skřivánci na niti, 1959 (pripravené na vydanie, ktoré sa neuskutočnilo; 1969 sfilmované r. Menzlom, ale okamžite putovalo "do trezoru") Perlička na dně, 1963 – zbierka poviedok Pábitelé, 1964 – zbierka poviedok; Pábiteli nazýval osobitých rozprávačov zvláštnym spôsobom milujúcich život, ktorí sa navonok zdajú byť hrubí; v ich rozprávaní (ktoré Hrabal nazýval pábení) sú prvky poetizmu aj surrealizmu; sám Hrabal bol svojho druhu pábitel Ostře sledované vlaky, 1964 – novela s témou okupácie, sfilmovaná Taneční hodiny pro starší a pokročilé, 1964 – novela skladajúca sa z jednej nekonečnej vety, literárny experiment Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet, 1965 Kopretina, 1965 Automat Svět, 1966 – výber z už skôr vydaných poviedok Bohumil Hrabal uvádí…, 1967 – antológia jeho obľúbených autorov Toto město je ve společné péči obyvatel, 1967 – textová koláž k fotografiám, niekedy tiež pod názvom Toto město je ve společné péči nájemníků Morytáty a legendy, 1968 Domácí úkoly, 1970 Poupata, 1970 básne a poviedky, náklad bol zničený v skladoch. Něžný barbar, 1973 trilogie Městečko u vody: Postřižiny, 1976 – spomienková próza; 1980 sfilmovaná J. Menzlom Krasosmutnění, 1979 Harlekýnovy milióny, 1981 Bambini di Praga, 1978 Městečko, kde se zastavil čas, 1978 – spomienková próza Každý den zázrak, 1979 Slavnosti sněženek, 1978 – poviedky Obsluhoval jsem anglického krále, (v cudzine 1980) Příliš hlučná samota, 1980 Kluby poezie, 1981 Něžný barbar, (1981), v Čechách až 1991 Domácí úkoly z pilnosti, 1982 Listování ve stínech grafických listů, 1983 Domácí úkoly z poetiky, 1984 Vita nuova, 1986 problém česko-nemeckých vzťahov Život bez smokingu, 1986 Proluky, (1987) v Čechách až v r. 1991 Svatby v domě, (1987) v Čechách až 1991 – autobiografická próza Chcete vidět zlatou Prahu?, 1989 - ed. Jaromír Pelc
Kličky na kapesníku, 1989 Můj svět, 1989 Tři novely, 1989 obsahuje aj „Obsluhoval jsem anglického krále“. Dopisy Dubence (tetralogie) – prúd spomienok prepojený filozofickými úvahami a politickými komentármi Barvotisky, 1990 Krásná Poldi, 1990 Listopadový uragán, 1990 Schizofrenické evangelium, 1990 Kouzelná flétna Ponorné říčky, 1991 Růžový kavalír, 1991 Aurora na mělčině, 1992 Večerníčky pro Cassia, 1993 Texty, 1994 úvahy
Pozri aj Největší Čech
Iné projekty
Externé odkazy bibliografie, obsiahly životopis, fotogaléria a ukážky z diela
Kategória:Českí spisovatelia Kategória:Českí spisovatelia románov Kategória:Nositelia Ordre des Arts et des Lettres Kategória:Absolventi Karlovej univerzity Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko) Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Osobnosti z Brna Kategória:Obete samovrážd