Zákon môže byť: ustálené pravidlo, princíp, postup, najmä v mravnej a spoločenskej oblasti, čiže obyčaj, napr,: Starý zákon, Nový zákon nepísaný zákon zákon džungle nemeniaca sa súvislosť medzi dvoma vecami či javmi či vlastnosťami v prírode; nevyhnutne sa opakujúce postatné vzťahy; poriadkový princíp vlastný istej veci; napr: prírodný zákon fyzikálny zákon matematický zákon ekonomický zákon zákon schválnosti vo filozofii: vnútorne nutný a stály vzťah medzi javmi, prvkami alebo entitami; abstrakcia poriadku vzťahov skutočnosti alebo myslenia, pozri zákon (filozofia) v humanitných vedách: súbor pravidiel či noriem, ktoré platia vo všetkých alebo len v určitých prípadoch; môže byť opísaný sociologicky, filozoficky či sémanticky; v ekonómii a psychológii opisuje pravidlá ľudského správania a interakcie; pozri napr. ekonomický zákon, zákon (psychológia) v prírodných vedách: výrok, ktorý opisuje pravidelné či všeobecne opísateľné vzťahy medzi pozorovanými javmi (napr. Archimedov zákon), pozri napr. prírodný zákon, fyzikálny zákon, zákon (logika) (matematický zákon) v náboženstve: v kresťanstve: Starý zákon sa niekedy považuje za Zákon v protiklade k evanjeliu či Novému zákonu. v židovstve: Tóra. v práve: právna norma najvyššieho orgánu štátnej moci (zákonodarcu) alebo všeobecná právna norma (aj) iného pôvodu, pozri zákon (právo) v užšom zmysle: každý zákon, ktorý nie je ústavný zákon