Bataška planina (, doslova Batašské pohorie),KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 35 – 36. (po bulharsky)NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 357 – 361. (po bulharsky)MIČEV, Nikolaj; MIHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Nauka i izkustvo. 561 s. 1980. S. 31. (po bulharsky) alebo Bataškijat dial (, doslova Batašský diel)CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 60. (po bulharsky) je diel Západných Rodop, podcelku pohoria Rodopy v Pazardžickej, v Plovdivskej a v Smoľanskej oblasti v južnom Bulharsku.

Lokalita Bataška planina sa nachádza v Západných Rodopoch. Jej poloha je vymedzená dolinami riek Čepinska reka, Devinska reka, Văča a Stara reka.

Nachádza sa juhovýchodne od západoropského dielu Alabak (), v severnej časti sú jej hranice vymedzené samotným okrajom pohoria Rodopy, na juhozápade a na juhu hraničí s veľkým dielom Rodop, ktorý sa nazýva Velijško-Videniški dial () a na východnej hranici sa nachádza rieka Văča za ktorou sa dvíha hrebeň Černatica.

Všeobecná charakteristika Bataška planina má tvar dúhy s vypuklou časťou smerujúcou na juhovýchod. Celková dĺžka pohoria dosahuje 60 km. Bataška planina má impozantný vzhľad charakterizovaný pomerne málo členitým vrcholovým hrebeňom od ktorého sa spúšťajú strmé svahy s množstvom hlbokých dolín vytvorených riekami. Je charakteristické rozľahlými krasovými časťami. Na rozľahlých častiach pohoria sa rozprestierajú lesy, predovšetkým ihličnaté, rozsiahle časti však pokrývajú aj pastviny.

Najvyššie vrchy Najvyššie vrchy Batašskej planiny sú: Goľama Siutkianajvyšší vrch s nadmorskou výškou dosahujúcou , teda len o päť metrov nižší než najvyšší vrch celého pohoria RodopyGoľam Perelik Bataški Snežnik s nadmorskou výškou dosahujúcou Malka Siutkia s nadmorskou výškou dosahujúcou

Opis Hrebeň pohoria sa začína v sedle Černa mogila a ihneď prudko stúpa ku svojej najvyššej časti, cez vrcholy Srebren () a Malka Siutkia () k najvyššiemu bodu Batašskej planiny, vrchu Goľama Siutkia () . V oblasti najvyššieho bodu sa hlavný hrebeň v takmer pravom uhle stáča smerom na východ a klesá do sedla Sedlova poľana () (do roku 1942 sedlo Semeralan) Zo sedla hrebeň opäť stúpa k druhému najvyššiemu bodu Batašskej planiny, vrchu Bataški Snežnik () . Za vrcholom Bataški Snežnik sa hlavný hrebeň stáča k severu a rozdeľuje sa na niekoľko častíhrebene Ravnogor () a Kărkarija () a sústavu nízkych hrebeňov Besaparski ridove ().

Na teritóriu Batašskej planiny sa v nadmorskej výške 750 nachádza unikátna vnútrohorská kotlina Čepinska kotlovina () na území ktorej leží mesto Velingrad.

Horský hrebeň Kărkarija Hrebeň Kărkarija (), ktorý sa nachádza severne od kotliny Čepinska kotlovina je niekedy uznávaný za samostatný diel Západných Rodop. Geologicky je zložený z ruly a amfibolitov.

Klimatické podmienky Bataška planina je charakteristická výdatnými zrážkami, vrátane snehových.

Vodstvo Vodné nádrže Na území Batašskej planiny sa nachádza celkovo päť vodných nádrží, ktoré patria do sústavy vodných elektrární Bataški vodnosilov păt (). Pri vodných nádržiach vzniklo množstvo horských turistických rezortov.

Rieky náhľad|vľavo|v doline rieky Devinska reka Na území pohoria pramení veľké množstvo riek a potokov. Najvýznamnejšími sú: Čepinska reka s celkovou dĺžkou 83 km a priemerným ročným prietokom pri ústí 8 m³/s Devinska reka s celkovou dĺžkou 57 km a priemerným ročným prietokom pri meste Devin 5 m³/s Stara reka s celkovou dĺžkou 61 km a priemerným ročným prietokom pri meste Stambolijski 2,5 m³/s

Geológia Pohorie nie je geologicky jednotné a je tvorené viacerými druhmi hornín. Ide predovšetkým o granit, rulu, mramor, ryolit, alebo kryštalická bridlice.

Turizmus Bataška planina je významný a obľúbený turistický cieľ. Dôvodom sú prírodné krásy, ako aj množstvo archeologických a historických lokalít. Hlavné východiskové body pre návštevy pohoria sú mestá Velingrad, Rakitovo, Batak, Peštera a Bracigovo a dedina Michalkovo. Východiskovým bodom pre výstup na najvyšší bod Batašskej planiny, vrch Goľama Siutkia, je mesto Velingrad z ktorého trvá výstup približne päť hodín.

Rezorty Na území Batašskej planiny sa nachádza viacero horských rezortov. Medzi najvýznamnejšie patria: Sveti Konstantin () Atoluka (), známy aj ako Vasil Petleškov () Snežanka (), známy aj ako Čukura () Kurtludža (), známy aj ako Anton Ivanov () Cigov čark ()

Horské chaty Na území Batašskej planiny sa nenachádza veľké množstvo horských chát a v južnej časti pohoria nie sú vôbec žiadne. Významnejšie horské chaty sú napríklad chata Rumen v blízkosti Pešterského monastiera svätých Konštantína a Heleny, alebo chata Dobra voda v severnej časti Batašskej planiny na území horského hrebeňa Kărkarija v nadmorskej výške .

Prírodné chránené územia Na teritóriu Batašskej planiny sa nachádza viacero chránených celkov, okrem iného tri z celkovo sedemnástich bulharských biosférických rezervácií. náhľad|vľavo|jaskyňa Snežanka, jedna z prírodných pamiatok na území Batašskej planiny

Chránené celky na území Batašskej planiny sú: Biosférické rezervácie Mantarica ()severne od vrchu Goľama Siutkia v nadmorskej výške Dupkata ()v južných svahoch Batašskej planiny v oblasti stredného toku rieky Devinska reka Kupena ()v severných svahoch Batašskej planiny blízko mesta Peštera v nadmorskej výške

Rezervácie Beglika ()v oblasti horného toku rieky Devinska reka v nadmorskej výške

Spravované rezervácie Izgorialoto giune ()

Menšie chránené celky Na teritóriu Batašskej planiny sa nachádza taktiež viacero maloplošných chránených celkov. Medzi najvýznamnejšie patria napríklad: krasová vyvieračka Kleptuza so štatútom chránenej lokality jaskyňa Ledenika so štatútom prírodnej pamiatky jaskyňa Snežanka so štatútom prírodnej pamiatky

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Pazardžik (oblasť) Kategória:Smoľan (oblasť) Kategória:Rodopy Kategória:Západné Rodopy Kategória:Pohoria v Bulharsku Kategória:Plovdiv (oblasť)