Cársky palác (),KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4703 – 4703. (po bulharsky)KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 327 – 330. (bulharsky) známy aj ako Kniežací palác (), alebo Palác bulharských monarchov (),RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 62. (po bulharsky) je budova bývalej rezidencie kniežaťa Alexandra I., cára Ferdinanda I. a cára Borisa III., ktorá sa nachádza v meste Sofia, v Sofijskej oblasti, v západnom Bulharsku.STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 92 – 93. (po anglicky)PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 180 – 185. (bulharsky) Kultúrna pamiatka národného významu.

Lokalita Budova bývalého cárskeho paláca leží v centrálnej časti Sofie v rajóne Sredec na námestí „Kňaz Aleksandăr I“ (, doslova námestie kniežaťa Alexandra I.) č. 1 na vyvýšenom mieste v centrálnej časti mestského parku Carska gradina ().

Dejiny Prvá budova Na mieste súčasnej budovy sa už od 16. storočia nachádzala budova osmanského konaku (druh administratívnej a rezidentnej budovy v Osmanskej ríši), ktorý bol sídlom sofijského bejlerbeja (administratívna správna funkcia v Osmanskej ríši). Táto budova bola zničená pri požiari v roku 1816.

Súčasná budova Budova konaku bola opätovne obnovená na základoch pôvodnej budovy v roku 1873. V tom istom roku sa v budove konal súdny proces s Vasiľom Levským, v rámci ktorého mu bol udelený rozsudok odsudzujúci ho k trestu smrti. Budova slúžila svojmu účelu do oslobodenia Bulharska v roku 1878. thumb|left|budova osmanského konaku, ktorá bola neskôr prestavaná na cársky palác v pôvodnej podobe z roku 1873

V roku 1879 bolo rozhodnuté, že sa budova stane sídlom Alexandra I., ktorý sa v tom roku stal bulharským kniežaťom. Vypracovanie projektu na prestavbu budovy tureckého konaku na kniežací palác bola zverená rakúskemu architektovi Viktorovi Rumpelmayerovi, ktorý ho pripravil v spolupráci s architektmi Friedrichom Grünangerom, Antonínom Kolářom (známym aj ako Adolf Václav Kolář), Jakobom Heinrichom Mayerom a Leersom. Prestavba prebiehala v rokoch 18811883, ale budova bola oficiálne otvorená už 26. decembra 1882. thumb|left|kniežací palác na dobovej snímke zhotovenej niekedy pred rokom 1888

V roku 1893 sa budova stala sídlom kniežaťa a neskôr prvého bulharského cára Ferdinanda I., Počas jeho panovania došlo k druhej prestavbe a rozšíreniu budovy, ktoré prebehli v rokoch 18941895 (udávajú sa aj roky 18941896). Iniciátorom prestavby a rozšírenia paláca bol samotný cár Ferdinand I. a prípravou projektu poveril architekta Friedricha Grünangera.

Posledným panovníkom, ktorý budovu obýval, bol Boris III., ktorého sídlom bol cársky palác v rokoch 18181843.

V roku 1944 sa budova cárskeho paláca stala dočasne sídlom komunistického tzv. Vlasteneckého frontu () a jedna z miestností sa stala kanceláriou Georgiho Dimitrova. V roku 1946 sa budova stala sídlom tzv. Rady ministrov ()teda vlády novovzniknutej Bulharskej ľudovej republiky.

Od 4. septembra 1954 budova funguje ako sídlo Národnej umeleckej galérie a Národného etnografického múzea.

V roku 1978 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Charakteristika Budova (po prestavbe na palác v 80. rokoch 19. storočia) je postavená po vzore francúzskych palácov z 18. storočia v neobarokovom slohu v štýle tzv. viedenského baroka.

Exteriér V pôvodnej podobe z roku 1873 bola budova dvojposchodová symetrická stavba s rizalitmi na obidvoch koncoch prednej fasády budovy.

Pri prestavbe na palác v rokoch 18811883 bola zväčšená prístavbou na západnej strane budovy. Bola vybudovaná manzardová strecha a pred hlavným vchodom bol pristavený portikus. Budova bola v rámci prestavby bohato dekorovaná plastickými reliéfmi v novobarokovom slohu. Autorom tejto prestavby a rozšírenia bol architekt Viktor Rumpelmayer, v spolupráci s architektmi Friedrichom Grünangerom, Antonínom Kolářom, Jakobom Heinrichom Mayerom a Leersom.

V rámci druhej prestavby a rozšírenia v rokoch 18941895, ktoré prebehli podľa projektu architekta Friedricha Grünangera, bola na východnom konci k budove postavená prístavba v podobe veľkého obytného krídla. thumb|left|východné obytné krídlo pristavané k budove po prestavbe v rokoch 18941895

Interiér Prvé poschodie bolo charakteristické jednotným priestorom s koridorom v strede po ktorého obidvoch stranách sa nachádzali služobné miestnosti a kancelárie. Za vchodom sa nachádza vestibul v ktorom sa začína trojramenné mramorové schodisko, ktoré vedie na druhé poschodie, kde sa nachádzali prijímací salón, tzv. Sieň vlajok (), kniežací apartmán ako aj kniežacia kancelária. V prístavbe na západnej strane budovy sa nachádzal veľký salón s lóžou a zimná záhrada. Steny a stropy sú zdobené sadrovými reliéfmi v rokokovom slohu, ktoré boli zhotovené podľa vzoru reliéfov, nachádzajúcich sa v zámku Versailles vo Francúzsku. Sú dielom viedenského sochára a štukatérskeho majstra Andreasa Greissa.

V rámci prestavby v 90. rokoch 19. storočia pribudlo k budove obytné krídlo. Na prvom poschodí v tejto časti budovy sa nachádzali apartmány kniežaťa Ferdinanda I., jeho manželky, princeznej Márie Lujzy a následníka trónu princa Borisa a na druhom poschodí sa nachádzali miestnosti ostatných detí kniežacieho páru. Okrem obytných miestností sa v krídle nachádzali: knižnica, miestnosti určené na výučbu detí, miestnosť určená na hranie, jedáleň, miestnosť určená na prijímanie návštev, dve zimné záhrady a dve kaplnky (rímskokatolícka a pravoslávna).

Múzeum a galéria Národná galéria

Národná umelecká galéria vystavuje predovšetkým diela bulharských umelcov, ktoré vznikli v období od 19. storočia do súčasnosti. Sídli v budove od roku 1954.

Národné etnografické múzeum

Národné etnografické múzeum pri Bulharskej akadémii vied sa nachádza vo východnej časti budovyv bývalom obytnom krídle, ktoré bolo k vtedajšiemu kniežaciemu palácu pristavané počas prestavby v 90. rokoch 19. storočia. Sídli v budove od roku 1954.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1978. Ako dôvod ochrany je stanovená architektonicko-staviteľská, historická ako aj umelecká hodnota budovy.

Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kňažeskijat dvorec (, doslova Kniežací palác).

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Stavby v Sofii Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1873 Kategória:Novobarokové stavby v Bulharsku Kategória:Paláce v Bulharsku Kategória:Múzeá v Bulharsku Kategória:Galérie v Bulharsku