Mikón () bol grécky sochár a maliar v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Mikon 2
Mikón, syn Fanomacha, aténsky sochár a maliar, pôsobil okolo polovice 5. stor. pred Kr. Plínius uvádza, že bol známy ako tvorca sôch atlétov.Plínius, Naturalis Historia, 34, 88, 2. Pripisujú sa mu dve sochy, z ktorých jedna, ako to zaznamenal Pausanias, zobrazovala pankratistu Kallia z Atén, ktorý zvíťazil v Olympii roku 472 pred Kr. (podstavec z tejto sochy s nápisom a so stopami po kovových nohách v nadživotnej veľkosti sa našiel v olympijskej Altide.Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 1473 ) a z druhej sa zachoval podstavec s časťou nápisu, datovaný približne do roku 450 pred Kr., nájdený na aténskej Akropole Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 881
[— — — ․․5․․] ἀ̣νέθεκεν [— — — ․․․․]αιος [— — — Ἀθ]εναῖος [— — — ․] μεγάλος. [Μί]κον [Φ]ανομάχο ἐποίεσε. [— — — ․․5․․] venovali [— — — ․․․․]aios [— — — Ath]enaios (Aténsky) [— — — ․] veľký. [Mi]kón syn [F]anomacha to zhotovil
Hranaté zátvorky v nápise dopĺňajú medzery a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.
Podľa Pausania pôsobil ako maliar v aténskom Theseióne postavenom okolo roku 470 pred Kr., kde namaľoval obrazy Kentauromachie a Amazonomachie (Amazonky, bojovné „východné“ ženy, boli vnímané ako archetyp Peržanov útočiacich na Atény). Týmto motívom zrejme vyzdobil aj časť stoy poikilé, t. j. maľovanej kolonády v severnej časti Agory (aj táto maľba bola zhotovená v rámci Periklovho programu obnovy Atén). Mikón pri výzdobe stoy poikilé v spolupráci s maliarom Panainom namaľoval obraz zobrazujúci bitku pri Maratóne (pracoval tu aj Polygnótos, ktorý namaľoval obraz Dobytie Tróje, údajne ho zhotovil zadarmo a tým získal aténske občianstvo). Tieto maľby boli namaľované na vybielené dosky, pričom postavy mali výšku asi jeden meter. V Anakeione, tzv. chráme Dioskúrov v Aténach, namaľoval obraz znázorňujúci výpravu Argonautov do Kolchidy. Ako uvádza Pausanias, pri maľovaní tejto fresky si Mikón dal najviac záležať na maľbe Akasta a jeho koní.
Maliari Polygnótos a Mikón si čiernu farbu vyrábali z hroznových šupiek (nazývala sa „tryginon“).Plínius, Naturalis Historia, 35, 42.
Predstavu o Mikónových freskách môže o čosi priblížiť maľba v zmenšenej a ochudobnenej podobe na jednej váze v Louvri. Zobrazuje epizódu z výpravy Argonautov, v ktorej bol unesený účastník výpravy Hylas. Herakles, ktorého sa strata mládenca najbolestnejšie dotkla, sa radí s druhmi, ako ho oslobodiť.
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Kategória:Sochári starovekého Grécka Kategória:Maliari starovekého Grécka