Pazardžiško-Plovdivsko pole (, doslova Pazardžicko-plovdivské pole) je geomorfologická jednotka v Plovdivskej oblasti a v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 396. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3278. (po bulharsky)
Charakteristika Polohopis Predstavuje západnú časť Hornotráckej nížiny. Z juhu je ohraničená severnými svahmi pohoria Rodopy, zo severu južnými svahmi Săštinskej Srednej gory. Na východe siaha po vysočinu Čirpanski văzvišenija.
Rozmery a rozloha Nížina má tvar elipsy, je dlhá približne 110 km a v najširších častiach dosahuje šíry približne 50 km. Je rozdelená riekou Marica na dve rozdielne veľké časti. Južná menšia časť je široká približne 10 km, väčšia severná časť dosahuje šírky 2530 km. Najširšie časti sa nachádzajú v priečnych rozšíreniach nížiny, ktoré sú tvorené dolinami riek Asenica a Striama. Hlavná os nížiny prechádza v smere západvýchod.
Celková rozloha Pazardžicko-plovdivského poľa je približne .
Vznik Nížina vznikla v období raného neogénu a kvartéru nahromadením a následným usadením riečnych nánosov.
Reliéf Reliéf nížiny je rovinatý, výnimku tvoria Plovdivské pahorky, tvorené syenitom, ktoré vystupujú z nížiny do nadmorskej výšky .
Geológia Podložie nížiny je tvorené prevažne kryštalickými horninami. Pôdy sú prevažne aluviálne a úrodné.
Vodstvo Riečna sieť na území nížiny je pomerne hustá. Oblasť odvodňuje rieka Marica a jej prítoky, pričom medzi najdôležitejšie patria Topolnica, Luda Jana, Čepinska reka, Striama, Văča a ďalšie.
Vody z riek sú široko využívané na zavlažovanie nížiny.
Klíma Klíma je mierne prechodne-kontinentálne.
Osídlenie a hospodárstvo Osídlenie Nížina je husto osídlená, na jej území sa nachádza veľké množstvo miest, ako aj prevažne veľkých a stredne veľkých dedín. Najväčšími a najdôležitejšími sídlami sú mestá Plovdiv a Pazardžik. Medzi ďalšie dôležité mestá patria napríklad Septemvri, Stambolijski,Săedinenie, Rakovski, Părvomaj, alebo Sadovo.
Hospodárstvo Väčšina územia nížiny je široko využívaná pre poľnohospodárstvo. Pestuje sa zelenina, ovocie, vinič, obilniny (vrátane ryže), slnečnice, cukrová repa a tabak.
Doprava Cez nížinu prechádza hlavná medzinárodná železničná trať na SofiaPlovdivIstanbul, rovnako aj medzinárodná diaľnica, tzv. avtomagistrala Trakija, spájajúca tie isté mestá. Okrem samotnej diaľnice sa na území nížiny nachádza rozsiahla sieť ciest ostatných tried.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Plovdiv (oblasť) Kategória:Pazardžik (oblasť) Kategória:Nížiny v Bulharsku