Dom Klianti, alebo Kliantiho dom (),TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 270. (po bulharsky)KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 36 – 39. (po bulharsky)RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 222. (po bulharsky)CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 74. (bulharsky) známy aj ako Dom Georgiho Kliantiho () je obrodenecký meštiansky dom v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Kultúrna pamiatka národného významu. Patrí medzi kultúrne pamiatky v Plovdive, ktoré boli vybrané pre digitalizáciu v rámci projektu, ktorý bol spolufinancovaný Európskou úniou.

Lokalita Dom Klianti leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv na ulici „Todor Samodumov“ (, doslova ulica Todora Samodumova) č. 3 vo vrcholovej časti pahorku Džambaz tepe v susedstve budov Ritorovho domu, Lamartinovho domu, Antovovho domu a Žltej školy, ktoré sú všetky kultúrnymi pamiatkami národného významu a s ktorými tvorí unikátny architektonický ansábel.

Dejiny S výstavbou budovy sa začalo v strede 18. storočia, čo z domu robí jeden z najstarších domov z obdobia bulharského národného obrodenia nielen v rámci architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv, ale aj v rámci celého Bulharska. V priebehu výstavby bol zároveň niekoľkokrát prestavovaný a tak k jeho dokončeniu v súčasnej podobe došlo v roku 1816. V tomto čase bol dom majetkom pogréčteného Bulhara Georgiho Kliantiho (alebo Kleantisa)pôvodne Georgiho Christova. V roku 1817 bola vyzdobený interiér budovy.

V roku 1846 bol dom reštaurovaný po tom, čo bol vážne poškodený v dôsledku požiaru. Tuto reštauráciu vykonali neznámi bracigovskí staviteľskí majstri, rovnakí ktorí postavili aj Katedrálu svätej Bohorodičky. V rámci reštaurácie prebehli aj stavebné úpravy. Prízemie bolo rozšírené smerom na sever, pričom tak vznikol krytý dvor. Od roku 1855 sa v dome (rovnako ako v Kujumdžievovom dome a Georgiadiho dome) začali konať koncerty pianistu Vasilaki Kliantisa (syna Georgiho Kliantiho), ktorý sa v tom čase do Plovdivu vrátil po ukončení štúdií na konzervatóriu vo Viedni.

12. januára 1878, teda týždeň po oslobodení od osmanskej nadvlády, sa v Kliantiho dome konalo stretnutie medzi predstaviteľmi mesta a ruským vojenským velením, pri ktorom bol oficiálne určený prvý starosta PlovdivuAtanas Samokovec. V rokoch 1882 a 1920 prebehli dve prestavby okolitých ulíc, pri ktorých bola časť domu zlikvidovaná a dom tak stratil svoj pôvodný autentický vzhľad, pričom roku 1882 bola zbúraná západná časť budovy a v roku 1920 bola „odrezaná“ časť juhovýchodného uhla budovy.

V roku 1949 budova získala štatút národnej starožitnosti. V roku 1963 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.

V roku 1971 sa začal výskum spojený s reštauráciou budovy. Tento prvotný výskum a zhotovenie architektonických nákresov budovy mal na starosti architekt Petăr Dikidžiev. thumb|left|dobová snímka zachytávajúca priebeh reštaurácie v roku 1972 O trinásť rokov neskôr, v roku 1984, bola začatá druhá etapa, ktorá pozostávala z vyhotovenia nákresov a fotografií výzdoby a cenných umeleckých artefaktov v budove. Tieto práce mal na starosti umelecký reštaurátor Zdzislav Karčevski a jeho tím. Následne v roku 1992 prebehol v budove architektonický výskum, ktorý vykonala architektka Žana Džugalanova z pobočky Trakija Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky.

V roku 1995 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Medzi rokmi 20052007 prebehli najväčšie reštauračné práce na budove. Vedenie tímu, ktorý sa reštauraciou zaoberal sa skladalo z architektky Very Kolarovovej, inžiniera Peja Manova, umeleckých reštaurátorov Zdzislava Karčevského a Eleny Krivošievovej a ďalších. Posledná fáza reštaurácie bola vykonaná v rokoch 20132016 pod vedením architektky Rumiany Projkovovej, umeleckej reštaurátorky Eleny Krivošievovej a reštaurátora so špecializáciou na drevené elementy, Marina Stojanova. Výskum a reštaurácia, ktoré sa začali v roku 1971 a prebiehali v niekoľkých etapách boli nakoniec úplne dokončené v roku 2017, keď sa konali ešte finálne dokončovacie práce. V rovnakom roku dom získal prestížne ocenenie Budova roku () a bol premenený na múzeum.

Charakteristika Ide o predstaviteľa raného obrodeneckého nesymetrického domu plovdivského typu. Budova je dvojposchodová.

V súčasnosti sú zachované približne 2/3 z pôvodného domu.

Interiér Na prvom poschodí je najzaujímavejším prvkom kryté nádvorie. V severovýchodnej časti tejto miestnosti sa nachádza zreštaurované pôvodné ohnisko nad ktorým sa nachádza baldachýn.

Druhé poschodie pozostáva z celkovo štyroch miestnostíide o tri spálne, ktoré sa rozprestierajú okolo rozmernej obývacej izby (salónu). Zaujímavou súčasťou sú dve nízke (výška dosahuje 1,6 metra) skladové miestnosti, ktoré sa nachádzajú pod dvoma hlavnými spálňami v priestore tzv. medziposchodia. V priestore salónu sa nachádza schodisko, ktoré vedie do dvoch hlavných miestností na prízemí.

Výzdoba interiéru Budova je veľmi bohatá na výzdobu, ktorá zahŕňa fresky, drevené stropy zdobené drevorezbou, alafrangy, drevorezbou zdobené dvere, vstavané poličky. Mnohé z detailov sú unikátne a nie je možné ich vidieť v žiadnom inom plovdivskom obrodeneckom dome. Väčšina výzdoby pochádza z roku 1817.

Fresková výzdoba zahŕňa predovšetkým rôzne krajinky a monumentálne kompozície rastlinných ornamentov, maľbou sú bohato vyzdobené aj alafrangy.

Stropy sú považované za najviac a najrozmanitejšie vyzdobené stropy zo všetkých obrodeneckých domov v rámci architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv. Výzdoba stropov zahŕňa okrasnú drevorezby spojenú s detailmi zo skla, maľbu a pozlatenie 22 karátovým zlatom. V drevorezbe sa objavujú predovšetkým geometrické motívy a motívy kvetov.

Múzeum V súčasnosti (2023) dom funguje ako múzeum predstavujúce architektúru a pôvodnú výzdobu obrodeneckých domov. Múzeum bolo otvorené pre návštevníkov 22. júna 2017, teda štyridsaťšesť rokov po začiatku reštaurácie budovy.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany boli stanovené architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăštata na Georgi Klianti (, doslova Dom Georgiho Kliantiho).

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Stavby v Plovdive Kategória:Domy v Plovdive Kategória:Architektúra z 1816 Kategória:Džambaz tepe Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Múzeá v Bulharsku