Eirene ()TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 180. (po bulharsky)RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 146. (po bulharsky)KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 51. (po bulharsky) sú ruiny antickej obytnej budovy, ktoré sa nachádzajú v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 65 – 69. (po bulharsky) Kultúrna pamiatka národného a svetového významu.

Názvy Ďalšie názvy Budova je známa aj ako Peristylová budova Eirene (), Obytná budova Eirene (), Budova Eirene (), Dom Eirene (), Neskoro antická budova Irini (EIRENE) (), alebo Neskoro antická obytná budova Eirene ().

Pôvod názvu budovy thumb|left|mozaika s vyobrazením bohyne Eiréné, ktorá dala budove názov Budova bola pomenovaná na základe jednej z podlahových mozaík, na ktorej sa nachádza vyobrazenie ženského portrétu a nápis EIPHNH, teda EIRENE. Eiréné bola starogrécka bohyňa mieru.

Lokalita Antická obytná budova Eirene sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v priestore podchodu Archeologičeski (, ktorý sa nachádza pod bulvárom Car Boris III Obedinitel (, doslova bulvár cára Borisa III. Zjednotiteľa) v blízkosti antického divadla, filipopolskej biskupskej baziliky, antického odeonu a rímskeho štadiónu.

Dejiny Obytný komplex Eirene bol postavený v priebehu druhej polovice 3. storočia niekedy po gótskom útoku na Filipopolis v roku 251. V priebehu svojej existencie prešiel niekoľkými rekonštrukciami, z ktorých najvýznamnejšia bola prestavba v 5. storočí, kedy bola východne od prijímacej sály postavená apsidová sála, ktorá je typickým prvkom neskoro antickej architektúry. Táto prestavba sa uskutočnila po útokoch Hunov na Filipopolis v rokoch 441442. Budova slúžila svojmu účelu do konca 6. storočia, kedy bola opustená, rovnako ako ďalšie významné stavby v okolí vrátane biskupskej baziliky.

Novodobé dejiny Budova (spolu s priľahlými ulicami a časťou susedných domov) bola objavená a odkrytá počas výstavby moderného tunelu v rokoch 19831984. V roku 1995 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. V priebehu roku 2003 boli základy budovy a mozaiky vyčistené, zreštaurované a exponované v priestoroch podchodu.

Charakteristika Preskúmaná je južná časť komplexu. Budova predstavovala monumentálnu peristylovú (peristyl je dvor ohradený kolonádou) budovu. Komplex zaberal priestor celej insuly (priestor medzi štyrmi ulicami). Celková rozloha komplexu dosahovala až okolo 1600 m², pričom odkrytých a preskúmaných bolo 668 m² (z tejto rozlohy 160 m² pokrývajú podlahové mozaiky). Majiteľom budovy bol človek menom Desiderius, čo je zrejmé z nápisu na jednej z mozaík v budove. Nešlo o bežného obyvateľa Filipopolu, ale o bohatého občana, ktorý zastával dôležitú funkciu v náboženskej správe mesta, čo naznačuje umiestnenie a typ budovy, ako aj fakt, že po rekonštrukcii uličnej siete po výstavbe filipopolskej Biskupskej baziliky, bola postavená nová ulica, ktorá spájala baziliku priamo s domom.

Komplex pozostával z dvoch častí s jasným funkčným účelom. Išlo o reprezentatívno-obytnú časť a hospodársko-správnu časť.

Miestnosti reprezentatívno-obytnej časti budovy sa rozprestierali okolo peristylu. Väčšina z týchto miestností bola pokrytá podlahovými mozaikami, pričom najzaujímavejšie mozaiky sa nachádzali v najväčšej z miestností, ktorá slúžia ako prijímacia sála. Mozaiky boli mnohofarebné. Nad severným štvorcovým mozaikovým panelom, umiestneným nad odvodňovacím kanálom sa v priestore prijímacej sály nachádza mramorová fontána osemuholníkového pôdorysu. Na jej severnej strane sa v jej spodnej časti v mozaike nachádza blahoprajný nápis: Vitajte a šťastný pobyt s mierom. Východne od prijímacej sály sa nachádzala sála vo forme apsidy, ktorá bola ku komplexu pristavaná v priebehu rekonštrukcie v 5. storočí. Slúžila ako miesto na konanie besied a rozhovorov.

Hospodársko-správna časť budovy zaberala juhozápadnú časť komplexu. Niektoré z miestností v tejto časti budovy boli využívané ako predajne a dielne. Narozdiel od reprezentatívno-obytnej časti budovy, podlahy v miestnostiach v tejto časti komplexu neboli pokryté mozaikami, ale tehlami, udusanou hlinou, alebo vrstvou malty.

Kultúrne centrum-múzeum Trakart Kultúrne centrum-múzeum Trakart () sa nachádza v priestoroch antickej budovy Eirene. V rámci centra sú predstavené tri expozície. Sú to:

Mozaika z neskoro antickej obytnej budovy Eirene Expozícia Mozaika z neskoro antickej obytnej budovy Eirene () predstavuje in situ rímske podlahové mozaiky z 3.4. storočia neskoro antickej obytnej budovy Eirene, kde sa kultúrne centrum-múzeum Trakart nachádza.

Sklo v antickom umení Expozícia Sklo v antickom umení () predstavuje špecifické techniky práce so sklom a smaltom počas časového úseku 900 rokovv období od 5. storočia pred Kristom do 4. storočia. Najvýznamnejšie exponáty predstavuje sedem sklenených ampuliek, ktoré sa používali na vysluhovanie sviatostí. Ďalšou súčasťou expozície sú predmety a nádoby s úžitkovým účelomfľaše, amfory, džbány, ale aj amulety pre plodnosť a zdravie, ktoré boli vyrobené rôznymi technikami.

Miniatúrny mramorový rímsky portrét Expozícia Miniatúrny mramorový rímsky portrét () sa z väčšej časti nachádza v druhej budove na ulici Kňaz Aleksandăr I Batenberg, kde sa nachádza Výskumné centrum-múzeum Trakart (). V kultúrnom centre-múzeu Trakart v budove Eirene sa nachádza časť tejto expozície, ktorú predstavuje kolekcia Prototrácky portrét (). Ide o prahistorickú keramiku z obdobia neolitu a eneolitu (kultúra Marica zo 4.3. tisícročia pred Kristom).

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategórie: kultúrna pamiatka národného významu kultúrna pamiatka svetového významu

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 6 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovená archeologická hodnota stavby. Štatút bol obnovený aj v roku 2018. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăsnoantična sgrada Irini (EIPHNH) (, doslova Neskoro antická budova Irini (EIRENE)).

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Stavby v Plovdive Kategória:Domy v Plovdive Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku Kategória:Stavby v starovekom Ríme Kategória:Byzantská architektúra v Plovdive Kategória:Philippopolis (Trácia) Kategória:Architektúra v 3. storočí Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Múzeá v Bulharsku Kategória:Kultúrne inštitúcie v Bulharsku